Predtým, ako
začneš čítať, otvor si vo deľajšom okne: http://www.youtube.com/watch?v=x8knJU1tQ0Q&feature=list_other&playnext=1&list=AL94UKMTqg-9A-_G8LRE_A06blOpaVxFS7 pre krahšie čítanie;)
Cez týždeň
pracujem ako dobrovoľník v sociálnom a edukačnom centre pre komunitu
v Ciudad Bolívar (okrajová čas Bogoty, zóna veľmi chudobná s vysokou
kriminalitou). Ubytovať ma nemôžu, ostávam u Pili.
Tieto 2 týždne
som mala na rozhliadnutie sa, čo sa tu deje, od pondelka si vyberiem konkrétnu
aktivitu, ktorou môžem pomôcť. Doobeda som bola s deckami vo Waldorfskej
škôlke a poobede som pomáhala starším s úlohami a potom na
krúžkoch. Prvý krát v živote som reálne hrala na flautu, skoro celú jednu
pesničku, teším sa jak malá;), urobila som pokrok v žonglovaní a
opracovala som si z kameňa list, teraz vyrábam na neho stojan. Super ľudia
kolegovci, okrem mňa sú tu ešte 2 Nemky dobrovoľníčky, a iní, 2 sexoši, jeden
dosť sladký, teplučký, herec, včera boli sme na jeho divadelnom
predstavení (absurdná dráma od Ioneska). Všetci ma všade chceli doprevádzať,
pričom cesta je mega jednoduchá a ani za svet ma nechceli nechať samú sa
prepravovať.
Guatavita
(19.-20. 8.)
Minulý víkend
som konečne videla niečo iné ako megacity. Konečne preč z Bogoty, spolu
s 2 Nemkami z práce. Cesta asi 1,5 hod. z Bogoty. 2 hod. mierne
stúpanie k lagúne El Dorado, prezývanej tiež lagúna princeznej či
starešinu. Viaže sa k nej veľa legiend, hlavné je, že na dne je vraj
obrovské množstvo zlata, ale na dno sa ešte nikomu nepodarilo. Viac tu: http://tairona.myzen.co.uk/index.php/history/the_legend_of_el_dorado/.
Pekné, krátke a dosť drahé. Cestou späť sa ozvalo opäť koleno sakra, ale
stálo to za to, cesta bola úplne tichá, neverila som svojim ušiam po 10 dňoch
v Bogote. Na hosteli sme spali 3 v izbe pre 2, hostel rovno na
hlavnom námestí, dedina sa zdá byť pokojná. Večera ma stála majland. Guatavita
je veru turistická dedina. Večer sa to zrazu rozbehlo. Najprv sa plaza zaplnila
ľuďmi, potom začal ohňostroj, ale že priamo nad našimi hlavami, a potom
začala hrať muzika, umiestnená nielen že hneď vedľa nášho hostela, ale aj našej
izby. Tančili sme salsu, rumbu, merengue, ballenato, niektorí aj reggeaton.
Veľa a celkom nám to šlo;). Zrazu do mikrofónu zahlásli, že kde je tá
gringa? (gringo=nepekný názov pre amíkov). Celé námestie ukazovalo na nás, tak
sme sa poriadne zabavili.
Tento týždeň bol v znamení hudby. Festival salsy v parku,
koncert austrálskomongolskokolumbijskej kapely, festival párových tancov
v Guatavite, ukazovanie slovenských ľudoviek a folklóru thanks to
youtube;) etc.
Pomaličky sa začínam orientovať v domácich jedlách, ovocí
a nápojoch. Jedlá sú väčšinou s mäsom, klasika je tamal, yuca,
arepas-kukuričné placky, ovocie ako
papaya, guayabana, guayaba, maracuya, sapote, a tak dál.
Premenovali ma
na Eva Maldorado, teší ma.
fot:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára