Rastlina, ktorá je v Amerike veľmi veľmi posvätná a ešte stále sú ľudia, ktorí ju nezneužívajú na ľudské neresti a závislosti, ale naopak, ňou liečia. Slúži hlavne na ochranu, nesie v sebe veľa informácií. Aj Castaneda v Don Juanovi píše o tabaku ako o skvelom učiteľovi a jeho sile.
Bez neho ceremónia nemôže byť. Začína sa ním aj končí. Vždy. A rozpráva sa iba prostredníctvom neho. Nielen, že sa fajčí. Robia sa z neho tzv. modlitby na šamanské cesty a slnovratné tance, používa sa ako prostriedok na komunikáciu, kedy iba ten, kto drží tabak, hovorí a nakoniec ho venuje posvätnému ohňu. Ženy by ho mali nosiť na podbrušku, keď idú do lesa a tam, kde je veľa energií. V období menštruácie si urobiť 13 modlitieb s tabakom a nosiť okolo pása. A jednoducho, vždy, keď má človek potrebu silnejšej ochrany, tabak je tu pre nás.
Na motlidby sa naplní fajka tabakom až po povrch. Fajčí sa intenzívne, bez šľukovania. A vždy so svojím zámerom, vedome. Až kým sa tabak vo fajke nevyfajčí. Popol sa venuje ohňu. Magicky silné.
TO je spôsob, ako tabak a fajčenie naozaj lieči. Tabak chce vraj byť slobodný, a tým, že ho všľukujeme, mu kradneme slobodu, uzamkýname v našom tele, škodíme jemu aj sebe.
Fajčí sa cez posvätnú fajku Cachimba, Pytangua (názov z brazíslkeho pralesa) alebo Chanunpa (názov od severoamerických indiánov),
Posvätná fajka sa skladá z dvoch častí, ktoré reprezentujú život - hlinenú časť s jamkou, kde sa dáva tabak, reprezentujúcu ženstvo a ženskú energiu a paličku, cez ktorú sa fajčí, ktorá reprezentuje to mužské. Jedno bez druhého neexistujú, dopĺňajú sa navzájom. Aj aj som si tú svoju vyrobila. Čaká na vypálenie.
Ešte mi trošku ostalo, čo som domov doniesla, ak by mal niekto záujem.
