29. júla 2013

123

helou:) chaos v hlave, telo bez energie a život bez významných udalostí zapríčinili, že som sa dlhšie neozvala. Pardón:)

Chronologicky: som sa poflakovala nočným Quitom, que rico y sabroso es bailar salsa! konečne po sto rokoch som bola tancovať salsu, juj, už som aj zabudla aké zmyselne chutné to je. Až na to, že mi nejaká ženská stúpila s opätkom na nohu a neuveriteľne to bolelo a dodnes mám nohu opuchnutú a modrinovú. Acroyoga a cyklofestival, kde som si asi privodila zápal priedušiek tak vám poviem. Riadne sa okosilo a ja som bola od rána iba v sandálkach a svetríku.

No a potom som sa vydala na SAMAI, tábor pre decká od 7 do 12 rokov zo zbohatlíckych rodín. drsňáčina. mala som na starosť malé dievčatá, konéééc, ale nakoniec fajn haha. Hneď na druhý deň po príchode som riadne ochorela, aspoň som mala čas oddýchnuť si od mojich krpatých báb haha. SAMAI je tábor športového outdoor charakteru, veľa bike, kajaku a lezenia, lanových aktivít a miniexpedície, komunitnej práce pre miestnu školu, kde sme stavali kurín. Každý deň sa pred jedlom prezentuje tanečnospevácke vystúpenie oddielov, ktoré treba stále vylepšovať, po jedle sa ďakuje kuchárkam za jedlo a robia rôzne aplauzy, riadne sa búcha do stolov a kričí na plné hrdlo, to mi bolo trochu dosť proti srsti, ale dobrá stratégia, ako udržať deti sedieť v miestnosti vyše hodiny.  

Tak toto bolo minulé týždne, tento týždeň som ležala v posteli a liečila sa, kašeľ a pod. Už ma riadne mrle žrali, tak som bola s Gaby na kickboxe, naučila som sa nejaké výpady a Gaby bola v sobotu na súťaži prvý krát v živote, tak sme ju boli povzbudiť. Nepáči sa mi to, je to krutý šport a všetky bojové umenia, čo tam boli sa mi nepáčili. Už to nechcem asi nikdy vidieť , je to kruté, brutálne. Bola som s kolegom z OB na bikoch, dosť downhill v parku Metroplitan, čo je úplný les hore dole bez signálu, celkom mi lepilo, že keď sa stratím, čo tam budem robiť haha, nakoniec všetko ok. Bola som na výstave tetovaní a všetkého okolo toho, Diego, Gabyn frajer ma presviedča, že si pôjdeme dať všetci nejaké u jeho kamoša...sakra, celkom som sa nechala uniesť, bola to pecka, niektorí tetri úplne reálne veci tetovali a ty si sa mohol pozerať. 

Fotky teraz moc nemám v rukáve, stále som hladná, dokonca aj v najväčšej chorobe ma jedlo ťahalo hahahahahaha. Pozdravujem, nabudúce snáď s oveľa lepším príspevkom plným zaujímavostí ;). Packu na to!
čau


10. júla 2013

týždeň v Quite


Posledný týždeň som strávila v Quite a jeho okolí. Môj deň sa často stáva zaujímavým v podvečerných hodinách;) takmer nikde som nebrala foťák, užívam si mestský život. Inak návrat z pobrežia do Quita nie je jednoduchý, bola mi zima a celkom ťažko sa mi dýchalo.
Život v Quite sa mi zatiaľ veľmi páči, vzdialenosti nie sú také obrovské ako v Bogote, život je tu kľudnejší, ľudia sú ľuďmi:) veľmi priateľskí, ale nepreháňajú to ako kolumbijčania, sú pokojní a veľmi príjemní. Mesto, hoci sa zdá byť veľké, je napokon malé a hoci poznám 5 a pol človeka, stretávam ich kade-tade. Klíma je super, väčšinou doobeda, cez deň pečie slnko a večer je zima ako v horách. 

Bola som na pohovore v Outward Bound Ecuador, super atmoška, super ľudia, idem s nimi dobrovoľníčiť. Budúci týždeň idem na detský tábor a v auguste na 11 dňovú expedíciu, fijú, neviem sa dočkať. Trošku som dala urban exploring, objavila som jednu milú slowfood reštiku, kde hrali moje obľúbené Toto la Momposina (Colombia). Videla som ako sa hrá bicypólo (pólo ako na koňoch hráš na bajkoch, zabiják). Stretla som sa s Pedrom z Ruta Maya, vraj mu nejaká Slovenka zlomila srdce. Hromadia sa mi príbehy vzťahov na diaľku, držím palce všetkým, ktorým to funguje a objímam.
Bola som sa pozrieť na box:D, ani neviem prečo. Normálny ring, týpci skákajúci v županoch, 3 ľudia okolo súťažiaceho, rozhodcovia s mašličkou na krku, hudba z Rockyho, takmer nahé ženské prechádzajúce sa po ringu ukazujúce, koľkatý round dávajú a diváci pískajúci a hulákajúci. Nebolo to také nepríjemné ako sa zdá vo filmoch, nevidno krv a nie sú spomalené zábery a zblízka. Väčšinou som ani nezaregistrovala, čo sa deje a týpek ležal na zemi, alebo odstúpil. No ale nemôžem povedať, že by ma to bavilo. No a práve som zistila, že všetky videá, čo som urobila sú vlastne fotky a že to nemá žiadnu kvalitu. Yes.


V sobotu som bola na acroyoga v parku, veľmi príjemné, stratil sa nám pes, tak sme ho hladali vyše 2 hodín po parku. Vraj ho potom našli. Večer ma Gaby zobrala na oslavu narodenín jej kamošky. Nakoniec ale vzišlo, že má narodky až v pondelok a ja som mala v nedeľu, takže všetci gratulovali aj mne a bolo to trošku čudné. Veeľa sme pojedli, becherovku popili. 

Na narodeniny som sa stretla s Cami, s ktorou som sa spoznala v Bogote. Pozvala ma do Papallacta - termálne pramene, veľmi horúce a vedľa veľmo ľadová rieka, mňam. Vďaka Cami som spoznala Adri a Manu, trošku hippie, super ženy, s ktorými sme si urobili tento výlet. Moja krvná skupina, super výlet so super ľuďmi. Na narodeniny zresetovať a poriadne sa vyčvachtať:). Samozrejme, že to nemohlo mať hladký priebeh:), najprv sme zabudli natankovať a neskôr už nebola pumpa, tak sme sa museli vrátiť, potom sa nám vybila batéria na aute, pak nám nešiel bus do Quita a pod., ale všetko sme zvládli a riadne sa pri tom nasmiali. 

Ďakujem krásne za priania, dobre mi to padlo, dušu pohladilo. Objímam.



Včera som sa vybrala do parku, zacvičila jógu, stretla s babami a šli sme spolu na Danza Primal (tanec na harmonizáciu čakier). Bola to riadna pecka, plakala som, kričala, spievala, bojovala. Po tanci sme analyzovali naše zážitky. Sila, oslobodzujúce, posilňujúce. Je to pod školou transpersonálnej psychológie. Možno sa vydám touto cestou, chcem sa zúčastniť podobných akcií. Manu má dnes narodeniny, tak včera, keďže bol nov, sme to spojili a šli do Casa de cultura, kde sa stretli streetmuzikanti a rôzny artisti, hipiie ľudia, založili oheň a hrali, spievali, tancovali a my s nimi až do konca. Super super. A nakoniec sme zistili, že Adrin kamoš, ktorý tam bol tiež, je môj kolega z OB a ideme spolu na tábor;). 


Čo vám ešte poviem, zlomila som si dioptrické okuliare, hups, ale zatiaľ držia. Vyzerá to, že tento týždeň bude pokračovať v trende osláv a nočných výletov:). 
Majte sa krásne. 


4. júla 2013

La costa...pobrežie


Ahojte moji milí.

Uaš, neviem kde začať asi pekne od začiatku skúsim. 
Guayaquil je najväčšie mesto v Ekvádore, rozpráva sa o ňom veľa a všeličo, hold asi je to daň za to, že je najväčšie. Strávila som v ňom zopár príjemných hodín, keďže bolo pod mrakom, inak je tam vraj nechutne teplo. Prešli sme kus promenády pri rieke a navštívili mestský park plný leguánov. Boli všade, na stromoch, riadna sranda.


 Odtiaľ sme sa večer vydali do Salinas, kde má Ferdinandina babka dom, v ktorom sme zotrvali. Celý čas sme papali plody mora, húpali sa v hamake, čilovali. Pobrežie Ekvádoru, hlavne juh, kde som bola ja, je momentálne pod mrakom, slnko vykúkne raz za uhorský rok, zato klíma bola pre mňa super, aspoň som neumierala od tepla a ani toľko ľudí tam nebolo. Sezóna pre nich začína v októbri. Čo to z mesta sme obehli, boli na najvystúpenejšom cípe Ekvádoru zasahujúceho do oceánu, videli sme veľryby, plávali rovno pod nami uáš a sú obrovské. Práve teraz totiž migrujú do strednej Ameriky, kde sa množia a potom sa opäť vracajú do Antarktídy a dokolečka dokola.



Neskôr som šla stopom s Fer do Montaňity, tam sme prespali, požúrovali a šli do praku Los Frailes, kde sú nádherné pláže v nedotknutom prostredí, super. Videla som 3 hady waaa.



Potom sa naše cesty s Fer a Mateom rozišli, už som cítila riadnu ponorku medzi nami. Ja som sa vydala späť do Montaňity, kde som okúsila zážitok surfovaniaJ. Momentálne ma bolia mrte bedrové kosti, kolená a hrudník, ako tak človek je na tej doske. Mala som rešpekt, niekedy až strach, ale bolo to fajnové. Hneď na druhý alebo tretí krát som stála, mala sérku parádnych pokusov a potom mi už rýchlo odišli sily, hlavne keď ma inštruktor zobral hlbšie do mora, aby som skúšala lepšie vlny kokooooooos, tak to som už vôbec nedávala, bola som unavená a každý pokus skončil papulákom do vodyJ. V Montaňite jemne mrholilo celý čas, takže sa mi ani fotky robiť nechcelo. Keďže je to mini dedinka, všetko sa premenilo na bahno, skoro všetci chodili bosí. Bolo veľa turistov, ale vraj to je nič oproti tomu, čo tam býva keď je sezóna. Inak som tu stretla asi 4 baby, ktoré boli ešte o hlavu vyššie odo mňa. Dobrý pocit.
Vždy som si myslela, že som neni schopná žiť pri mori, oceáne. Tu ma to celkom zlákalo. Tie vlny, ich sila a hluk nejak ma to priťahuje. Jediná vec, čo ma rušila, bolo, že som mala piesok všade a stále. A chytila ma alergia na slnko po sto rokoch. 
S chuťou sa už vrátiť a poriešiť niečo v Quite som potrebovala ísť cez Puerto Lopéz, veľmi príjemná dedinka, kde sa mi podarilo prísť práve v čase západu slnka, na chvíľku sa vyčasilo a videla som krásny západ slnka, dala si mangový džús a šla do Quita. A dnes leňoším nakoľko som celú noc moc nespala, lebo autobus mi bol primalý:D.



No a musím fotky zavesiť normálne, lebo toľko vám toho chcem ukázať...a nejak ma popadla mánia fotiť sama seba ha taký narcisko malý;).