Perú

vravím hneď na začiatok, že nepoznám veľa z Perú a to čo som stihla spoznať bolo veľa y autobusu, iba som z neho vystúpila v Lime a v Arrequipa.

Po prekročení hraníc s Ekvádorom nás vítali stromy typu baobab, krásne silné mohutné v krajine vyprahnutej, teplej a suchej. Postupne sa stromy vyparili a ostalo po nich iba sucho, piesok, teplo. Sušilo ma z toho, cítila som sa ako ťava, smädná;).

Piura, Lima sú mestá vybudované na púšti. Celý čas sa s nami tiahlo sucho, sucho. Preto tvrdím, že nepoznám veľa z Perú, pretože viem, že to je iba časť krajiny. A viem aj to, že je krásna a bohatá na zeleň. Inak dosť turistická, dvojposchodové autobusy, všetko sa snažia predať.

Lima je veľmi pekné mesto, v Latinskej Amerike som zatiaľ takú veľkoleposť nevidela. Veľmi európske, centrum je plné architektúry, palácov, širokých ulíc a udržiavaných parkov s fontánami uprostred a veľa sochami navôkol. Je pri mori, o jej dáva veľkú silu a dôležitosť. Vraj bola odjakživa dôležitým prístavným bodom pre Južnú Ameriku. Dva dni ale v hlavnom meste stačili:). Inak treba spoznať časť mesta Barranco, pekné koloniálne, romantické miestečko, a supermarker Wang:D..kde je všetko veľmi príťažlivé a chutné a nebezpečné do neho vstúpiť, lebo podľahneš či chceš či nie. A Lima nemá autobusovú stanicu, každá spoločnosť má vlastné miesto, odkiaľ vyráža. Spôsobuje to celkom chaos. 

Lima

Z Limy sme šli do Arrequipa. Miesto už pekne v horách, obkolesené veľa vulkánmi, niektoré zasnežené, iné nie. S potrebou ísť do prírody sme sa vydali do Caňón del Colca. Turistické známe miesto, kde sa chodia pozorovať kóndory (najväčšie andské vtáky, prezývané tiež kráľ Ánd). Nám sa veru nechcelo ísť s turistami, zaplatiť si tour, nasadnúť a ide sa. Ha. Chceli sme ušetriť a nenavštevovať snobské miesta. Tak sme sa vydali po svojom. Do prvého mestečka sme prišli v noci. Chceli sme stanovať, ale už na vrcholoch hôr sme pochopili, že tady cesta asi nevede:D. Snežilo. V noci som mrzla, pod tisíc perinami. Inak domorodí indiáni tu majú krásny odev, hlavne klobúky žien, sú plné mandál. 

Ráno sme vyrazili do kaňonu. Turisti platia vstup dp kaňónu 70 soles, ale keďže my sme nevystúpili na najturistickejšom bode kaňonu, aby sme videli kóndorov, vyhli sme sa poplatku, veď kóndorov máme v Ekvádore dosť. Aj tak sme ich videli cestou ;). 

V najbližšej dedinke sme si zarezervovali ubytko dolu v Oáze. Nevedeli sme čo nás čaká, iba že ide o nejaký trekking, cca 5 hodín. Pff. Najprv bolo treba zísť do kotliny kaňónu..moje kolená auuuuč. 

tá zeleň dole je oáza, kde sme prespali

Po príchode k rieke v údolí kaňonu sme si mysleli, že najťažšiu časť cesty máme za sebou. Prešli sme milé, malé dedinky a nebo sa zatiahlo, začalo hrmieť a iba sme videli tam vo výškach blížiacu sa búrku. A nám ešte ostávalo veľa do konca. A akosi sa to celé začalo strácať, hlavne cesta. Bez označenia, cestička sem cestička tam, po kopcoch, stráňach. Veru som sa modlila k veľkému mystériu nech nám dá znamenia kade ísť, takmer mi vyhŕkli slzy. Stratili sme sa. Niekoľkokrát. A búrka v pätách. Teraz si užívam tento opis. vtedy veru nie. A moje kolená mi tiež dávali stopku. Ťažký deň. Zachránila nás zrazu v kopcoch starenka, si myslím, že sa zjavila iba pre nás. Jasne nám povedala kade neísť, to nám veľmi pomohlo a s posledným odrazom svetla sme bez čelovky či telefónu prišli do oázy, kde miestni sprievodcovia iba s otvorenými ústami nechceli veriť kade sme sa predierali a že sme prišli zdravé a živé až do ubytovne. Čakala nás večera, bazén a posteľ. Oáza sa vola pre niečo, je to raj uprostred tvrdého života. Inkovia vraj vybudovali toto miesto, z ktorého dnes chrlí život. Stojí za to navštíviť ho. Má zázračnú energiu. rozhodli sme sa deň si tam užiť, všetci turisti totiž prichádzajú v noci a o 5 ráno už šľapú ďalej, lebo do 8 a.m. sa slnko neopiera o skaly.  Tak som sa rozhodla, že pôjdem s mojom novu pytangua (pipa, fajka) k rieke urobiť si taký menší rituál. Opäť som sa stratila..nebola to sranda, neba sa opäť zamračilo a blížila sa búrka. Nakoniec všetko dobre dopadlo a podvečer som mala možnosť tento rituál zrealizovať. Odvtedy moja pytangua kráča po mojom boku.Pekný výlet, veľmi silný. Nakoniec sme sa ako ináč, skamošili so sprievodcami a tí nás zobrali späť do Arrequipa. Na druhý deň sem vyrazili k jazeru Titicaca. Ale o tom nabudúce. pa 

Rumbo a Brasil

Som v Brazííííliii, krajine kde moja duša vždy chcela byť, odkiaľ mám stále viac a viac spriaznených duší, v krajine, ktorá je väčšia ako celá Európa, kde cítiť veľa rôznorodosti a zatiaľ raj.

10 dní, veeeeľmi veľa zážitkov, radosť, radosť a krása.

Dávam si záväzok, že vám porozprávam o mojich zážitkoch z cestovania, z prejdenia 4 štátov v priebehu 1 a pol mesiaca a dosť zážitkov;). Tešte sa;)

pa

El Cajas

Národný park El Cajas v blízkosti Cuenca. Neskutočne silný, neskutočne veľký, atraktívny. Zavítala som tam už niekoľko krát a každý raz je iný. Vždy je to nádhera, trošku studená, ale stojí za to. Názov pochádza z kečuánskeho "Caxas" - zima. 

El Cajas je národný park s ekosystémom tzv. páramo (páramo- vo výške nad 3000m časť krajiny, kde rastie rastú rastliny nízkeho vzrastu, a tráva je čistá špongia - zadržiava vodu), je zdrojom vody pre Cuencu a okolie. V parku sa nachádza 232 lagún, Ja poznám dve: LLaviuco a Taitachungo alebo Luspa. Najnižšie a najvyššie položené. Všetky spolu regulujú a konzervujú vodné toky, ktoré tiež produkujú elektrinu pre takmer celú krajinu. Niekedy padá ľad, krúpy, a takmer vždy poprchá a často padá hmla. Okolo lagún sa nachádzajú lesy tzv. papierového stromu, Polilepys, jediný typ stromu, ktorý sa vyskytuje vo výške viac ako 4000 mnm:

Polylépis

La Luspa

LLaviuco

čarovný les plný trpaslíkov

 Neodmysliteľné nenavštíviť túto krásu na juhu Ekvádoru;).

Od najnižšej lagúny, Llaviuco, začína tzv. Camino Inca, cesta Inkov, po ktorej na pár rokov dobili Ekvádor. Park má silnú energiu. Existuje možnosť prejsť sedem najznámejších lagún, ktoré spolu tvoria základné čakry parku. Deje sa tu veľa ceremónií. 

Vilcabamba

zdroj internet

Už dávnejšie som opustila Vilcabamba...údolie dlhovekosti, kde sa sťahuje veľa starých amíkov a často sa tu ani po španielsky nedohovoríš. A preto dnes drahý život. Veľmi príjemné údolie so super klímou po celý rok. Vraví sa, že je magické, ľudia sa tu dožívajú oveľa vyššieho veku ako v iných častiach krajiny. Okrem toho koluje veľa legiend. Centrálnym motívom je skala Mandango (viď horný obrázok), Niektorí tvrdia, že videli nad ním objekty, ktoré sa neskutočne podobajú na UFO etc.

od Weroniky a Barteka

 Údolie je veľmi pekné, ja som prišla v období sucha, kedy aj rieky miznú. Veľa som toho nestihla, ľudia tu chodia kade tade po horách, na koňoch či peši. S Weronikou som stihla ísť jeden trek, ktorý vedie cez okolité dedinky, cez hory. Príjemný výlet:

Weronika v dedinke Tumianuma

čakáme na odvoz/hocijaký/

keep smiling;)

Hotelový mikrosvet

Každý so svojou pozíciou, ja s mojou učiteľa jógy. Hostí tiež poznám iba tých, čo navštevujú moje hodiny, a možno niekoho ešte z baru. Hej, prídem do baru, k barovému pultu, na barovú stoličku, ubalím si cigaretku a dám pohár červeného vína. Baví ma to, je to také ... filmové.

http://www.dhresource.com/albu_363012232_00/1.200x200.jpg

Barmani sú mne tu najbližší ľudia, poľský párik. Vždy chodím po hodine za nimi, aby mi dali konštruktívnu kritiku k mojej práci. Najlepšie, keď tam stretnem mojich jógových žiakov..no čo už, v živote je treba nájsť rovnováhu...

A teda k mojej práci;). 

Hodiny ma veľmi bavia, je to sranda, hoci si pripravíš hodinu dopredu. nikdy nevieš, kto príde, či dáš hodinu v španielčine alebo angličtine. Väčšinou sú to úplní začiatočníci. A v tom vidím výzvu. Pripraviť hodinu tak, aby neodchádzali nadmerne vyčerpaní alebo sklamaní zo svojich aktuálnych telesných možností, aby cítili, že pre seba niečo urobili, aby sa cítili po hodine spokojne. To je krásne a to sa snažím dosiahnuť. Každému ukázať, že je aj pre neho vhodná. A nerobiť veľa kompromisov. Lebo my radi hľadáme výhovorky, keď nám je niečo nepríjemné, ale práve keď to nepríjemné prekonáme, cítime úspech, spokojnosť. Aj to by som im rada ukázala. Tak postupne. Väčšina je i tak Nemčúr či Amík, absolvuje jednu hodinu a ide ďalej, Väčšina nezostáva dlhšie ako tri dni. Za to ma teší, keď tí, čo ostávajú, prichádzajú opakovane. Hrám sa, zodpovedne. Teší ma to. 

výhľad z jógovej sály

Včera som volala s Oli, je pripravená vyraziť do Brazílie:D. Šialené, budem sa musieť rozhodnúť v priebehu týchto dní, že čo. či s ňou idem do toho, alebo si idem ďalej budovať načaté ekvádorské veci.

Pac a pusu pac a pusu;)
Evita

Letím

Ďakujem za krásny pobyt doma, bolo mi super. Znovu som sa nadchla pre maliny, bryndzu, tekvicu

môj bajk, podnik Vanessa, beachvoliš, prvý krát som bola na splave a bol super se vším všudy a iné veci, boli ich veľa asi sa mi to zlieva:D, škoda, že sme toho Bonoba nedali nakoniec. 

Ťažko sa mi odchádzalo. Prvý krát som bola poctená rozlúčkovou rodinnou výpravou, za čo veľmi pekne ďakujem, prvý krát som si pri odchode poplakala, prvý krát som sa balila s riadnou opicou a časovou tiesňou, prvý krát som nemala žiadne stresy a nebavil ma ten letiskový chaos, iba sa mi chcelo spať. Amsterdam je cool letisko, má veľa gaučíkov a rôznych kresiel, samé milé zákutia, kde sa dá vyspať do spokojnosti. 

Let z Amsterdam bol dlhý, ale zase ako inak mi rýchlo ubehol a nestihla som všetko, čo som mala v pláne. S medzipristátím v Quite sa vo mne niečo prebralo, začala som rozmýšľať po španielsky a rozprávať sa s okolím. Dovtedy som nechcela. Okolo mňa boli samí Filipínčania, jeden z nich ma aj na Filipíny pozval;). Idú vraj z Guayaquilu (najväčšie mesto Ekvádoru, kde som aj ja priletela) loďou, cez Panamský prieplav až do New Orleanse. A potom do Litvy:D.

Na letisku v Guayaquile bez problémov, ani s vízami, ani s batožinou. Kamaráti Douglas a Katherine (mimochodom čistí Guayacos - teda y Guayaquilu) ma prišli čakať tak to bolo super, u nich som prespala, ráno sme šli na taký ostrov pri meste, čo je novo otvorený pre verejnosť, cyklotrasa, aj pre peších. Príjemné, aj krokodíly tam majú, aj tam žije jedna komunita v týchto bačorinách, živia sa lovom rýb. potom ma zobrali na miestnu lahôdku BOLLO - plantain (po a.j.) s rybou. Ešte som to nejedla pred tým, ale nič moc. Ešte sme si stihli kúpiť prepravku piva kúpiť a vypiť a potom som utekala na bus do Vilcabamba, tak som sa tešila na nočný spánok v buse;). 

Úspešne som dorazila do Izhcayluma hotelu /http://www.izhcayluma.com/en//, kde momentálne dávam hodiny jógy. Už mám za sebou prvú hodinu, ráno o 8, super, teším na to. Veď sa pozrite hlavne ako vyzerá sála: kto by nebol spokojný:) a celý komplex je super.

Dnes idem vyskúšať Air jógu, čo tu dáva taká druhá baba, tak jógujem o sto šesto. Plán je relaxovať, venovať sa sama sebe, čo som doma moc nestihla. A detoxikovať:D. Mäsa mám asi tiež dosť na istú dobu;) asi zas prejdem na šťavičku. Tak podám news opäť pak:). páááá

Tabak

Rastlina, ktorá je v Amerike veľmi veľmi posvätná a ešte stále sú ľudia, ktorí ju nezneužívajú na ľudské neresti a závislosti, ale naopak, ňou liečia. Slúži hlavne na ochranu, nesie v sebe veľa informácií. Aj Castaneda v Don Juanovi píše o tabaku ako o skvelom učiteľovi a jeho sile. 

Bez neho ceremónia nemôže byť. Začína sa ním aj končí. Vždy. A rozpráva sa iba prostredníctvom neho. Nielen, že sa fajčí. Robia sa z neho tzv. modlitby na šamanské cesty a slnovratné tance, používa sa ako prostriedok na komunikáciu, kedy iba ten, kto drží tabak, hovorí a nakoniec ho venuje posvätnému ohňu. Ženy by ho mali nosiť na podbrušku, keď idú do lesa a tam, kde je veľa energií. V období menštruácie si urobiť 13 modlitieb s tabakom a nosiť okolo pása. A jednoducho, vždy, keď má človek potrebu silnejšej ochrany, tabak je tu pre nás.

Na motlidby sa naplní fajka tabakom až po povrch. Fajčí sa intenzívne, bez šľukovania. A vždy so svojím zámerom, vedome. Až kým sa tabak vo fajke nevyfajčí. Popol sa venuje ohňu. Magicky silné. 

TO je spôsob, ako tabak a fajčenie naozaj lieči. Tabak chce vraj byť slobodný, a tým, že ho všľukujeme, mu kradneme slobodu, uzamkýname v našom tele, škodíme jemu aj sebe.  

Fajčí sa cez posvätnú fajku Cachimba, Pytangua (názov z brazíslkeho pralesa) alebo Chanunpa (názov od severoamerických indiánov), 

Posvätná fajka sa skladá z dvoch častí, ktoré reprezentujú život - hlinenú časť s jamkou, kde sa dáva tabak, reprezentujúcu ženstvo a ženskú energiu a paličku, cez ktorú sa fajčí, ktorá reprezentuje to mužské. Jedno bez druhého neexistujú, dopĺňajú sa navzájom. Aj aj som si tú svoju vyrobila. Čaká na vypálenie.

Ešte mi trošku ostalo, čo som domov doniesla, ak by mal niekto záujem.

Zhurac Pamba & Troje

Kondor, najväčší andský vták

http://sacredvalleytribe.com/medicine-songs/#icaros-south

Dostala som sa k miestnym šamanom, vyhľadávaným v celej južnej amerike, taita Alejo a jeho syn Juan Alejo s partnerkou a ženou medicíny Sabine. 

Juan Alejo & Sabine

Krásni a otvorení ľudia. Posledné dva mesiace sa točia okolo nich. Otvoril sa mi svet andskej medicíny, svet zázrakov. Temazcal, Aguacoya (San Pedro), Rapé, tance, spev, bubny a Camino rojo - hľadanie vízie, plus divé kone, orly, kondor, a iné zvery.

Temazcal:

V tvare maternice, priestor na znovunarodenie, 4 brány: zem, voda, oheň a vzduch, vďaka, modlitby, liečenie, spev, spolupatričnosť, rodina, pramatky kamene, teplo.

http://www.mexconnect.com/articles/3845-reborn-in-the-temazcal-a-traditional-native-mexican-american-purification-ceremony

HĽADANIE VÍZIE. 4 noci, 5dní - človek obkolesený vlastnými 365 motlitbami, v prírode, pod stromom, v absolútnom tichu prírody, bez slov, jedla a vody. Sila prírody a vlastnej mysle. Ako je možné, že je to možné? Po prvé, človek sa dostáva do iných priestorov, stav bez vody dovoľuje poznať nepoznané. Taita, nepoznám iný preklad ako šaman, sa ručí za tvoj život. Udržiava oheň celý čas, čo si v hore "zasadený/á". Dáva mu jesť, je celý čas na teba napojený a oheň reprezentuje tvoje hľadanie. Tým, že ho kŕmi, kŕmi aj teba. Fyzicky to cítiť. Nechcem písať veľa o mojich stavoch a pocitoch, prajem si, aby ste to mohli zažiť na vlastnej koži. Neopísateľné. Silné. 

Je to prvý krok tzv, Camino rojo (červenej cesty). šamanskej cesty v Amerike. Sú dva tipy, podľa dvoch tradícií. Jedna je každý rok 4 noci rovnako ako som si zakúsila ja, počas 4 rokov, druhá taktiež počas 4 rokov každý rok, prvá sú 4 noci, druhá je 7 nocí, pričom 5. deň ti dajú trocha vody, ovocie a medicínu (San Pedro), tretia je 9 nocí, 5. a 7. deň ti dajú vodu, ovocie a medicínu a posledná je 13 nocí, 5., 7. a 9. deň dostaneš vodu, ovocie a medicínu, tento smer je nový, pripravuje ľudí, čo sa chcú stať ľuďmi medicíny. Tí sa občas vydávajú ešte hlbšie a absolvujú 17 dní hľadania. 

Andská kozmológia je založená na svetových stranách, resp. smeroch. Prvý rok, prvé hľadanie je venované východu, ako symbolu narodenia, reprezentovaného červenou farbou. Druhý rok je venovaný juhu, medicíne a žltej farbe, tretí západu, smrti a mistériu a čiernej farbe a štvrtý severu, múdrosti a predkom a tradícii a bielej farbe.  

Jeden zo stromov Hľadania vízie a rovnako aj strom Cesty koreňov...noc ženského kruhu

Boli sme pozvaní na zber Aguacoya v údolí Supantula. Cesta je náročná, teplo a sucho. Kráčaš s cieľom, snaha, aby sa medicína dostala bez potiaží až do hrnca či na sušenie. Kráčať treba s ostražitosťou, pád a iné veci znamenajú, že medicína nebude "zdravá". Po ceste Blanka (fenka) porodila 6 mladých a všetku vodu, čo sme mali so sebou sme obetovali pre ňu. Bol to pekný výlet, náročný. A veru aj výsledok, Aguacoya, je veru jedinečne silný. 

Supantula

Abuelo Aguacoya

Juan Alejo žehná rastline pred odseknutím

časť rastliny, ktorá sa používa na konzum

Po ceste sme si dali Rapé;) pomletý tabak, ktorý ti cez kosť fúknu do nosných dierok, okrem toho, že to vyčistí neskutočne dýchacie cesty, riadne to uzemní a ukáže ti čo to znamená byť TU A TERAZ.  Medicína, ktorá sa používa na uzemnenie pri akejkoľvek situácii. 

   

 

Žijú v krásnom hlinemom domčeku, ďaleko od civilizácie. Rozprávkový život.

Photos by friends

.

Píšem po sto rokoch. Veci sa menia, z dňa na deň, z hodiny na hodinu. Niekedy sa zdá byť blízka budúcnosť celkom jasná, jasné plány, jasná cesta. Asi si raz kúpim šampáňo, keď sa mi podarí aspoň dva týždne dosiahnuť to, čo so si zaumienim a čo vidím veľmi reálne. Juj Ekvádor. Ani teraz tomu nieje inak ako vždy. Veci nejdú vždy podľa plánu, aspoň raz by však mohli. Som flexibilná, pohybujem sa v rámci prúdu. Jasnosť myšlienok je príjemná, hoci nie vždy je dosiahnuteľný ich cieľ. Ťažko sa mi sem píše, mám plány, aj prísť domov, aj vás vidieť, objať a potom sa sem vrátiť. Nič však neberte s istotou, občas ma valcuje stret mojich myšlienok s poskytovanou realitou. Cítim silu, spokojnosť, ráznosť. Iba že sa všetko mení veľmi rýchlo a mne nezostáva nič iné iba plávať;).

Eva 

yoga

čas je zaujímavý nástroj.

Aj jóga, ajurvéda, gitara, gastronómia, cestovanie a iné.

Veruže som sa posledné dva mesiace nenudila. Tento týždeň sa mi uzatvorilo veľa vecí: jóga, gitara, víza a pár medziľudských vzťahov. Včera sme úspešne ukončili kurz jógy. Kurz jógy je pecka. 5 hodín denne sa dá, jedno je ale isté, že ťa to pohltí na 24/7. Naučila som sa anatómiu pohybov v španielčine/latinčine, preskúmala čo-to z hinduistickej mytológie, ajurvédy a iných východných vied. stala som sa oveľa vedomejšou voči môjmu fyzickému telu a to hlavne z pohľadu biodynamiky. Štúdium a info vyčerpávajúce. Až som sa zľakla, že táto disciplína, návyk a rutina, ktorú som si vybudovala a pracovala na sebe intenzívne sa mi teraz naruší a záleží už len na mne jedinej ako sa s tým pohrajem.

Posledný odstavec som napísala prvého marca LOL. Od daného dňa som sa k jóge po prvé dnes dostala! Fuck. Zaujímavé je, že takmer všetci po kurze ochoreli a otvorili sa im nečakane rôzne vrátka. No snahu máme sa aspoň raz do týždňa stretnúť pár ľudí, čo tu v Cuence ostalo a spoločne praktizovať. Hell yeah držte mi palce.

PF 2014

Prajem vám všetkým krásny nový rok. Nech je plný radosti a dobrodružstva.

Pre mňa bol ten starý rokom veľmi pestrým, náučným...rokom kedy som sa naučila, čo to v praxi znamená "nikdy nehovor nikdy". Do toho nového som vkročila s prázdnymi rukami odľahčená o batoh, ktorý mi 24tého ukradli zo stanu, zmizli mi posledné peniaze, čo som mala pri sebe, a napokon 31 ešte aj deravé priesvitné legíny a tielko.
Sviatky som napokon strávila na pláži. Nič mi tu nepripomínalo Vianoce okrem zemiakového šalátu bez uhoriek. 31ého sme opäť navštívili pláže Los Frailes a večer v dedinke Ayampe na pláži pri ohníku s o 4mi kamošmi. Prvý krát, čo som sa neopila na nový rok asi od mojich 15tich haha.

Do nového roku som vstúpila teda s novou energiou odľahčená o veľa materiálnych vecí s očakávaním, že tento rok bude supeeeeeeeeeeeeeer. Bohužiaľ odľahčená aj o foťák, takže fotíkos asi bude oveľa menej:(.

Foto od kamošov, s ktorými som strávila čas na pláži.

Nový rok znamená zmenu, ukončila som svoj cyklus Quito, aspoň dúfam. Včera som prišla do Cuency, tretie najväčšie mesto, cca 10 hodín vzdialené od Quita, kde mi dnes začala škola jógy. Je to intenzívny dvojmesačný kurz, 5 hodín denne. Pecka. A učitelia najväčší fešáci;). 

Víkendy mám voľno, tak snáď pocestujem. Pááá