22. októbra 2012
zopár slov o Bogote
Bogotá je jedno z 30 najväčších miest na svete, tretie najvyššie položené hlavné mesto. Je to mesto šialené, po mesiaci si človek začne uvedomovať aj negatíva mesta a mňa to po vyše 2 mesiacoch už prestalo baviť. Vrchol prišiel, keď som musela kvôli losovi čakať vyše 40 minút v rade na pokladňu, doslova ma skoro roztrhlo...
Bogotá sa nachádza medzi horami. Orientuje sa tu podľa hôr. Mesto rastie na 2 strany, na sever a na juh. Na juh prichádzajú všetci, ktorí z istýc dôvodov museli opustiť svoje bydliská v iných mestách, preto sa tu tvoria zóny veľmi nebezpečné a chudobné, nazývané Cuidad Bolívar. V jednej z nich som pracovala aj ja.
Na druhej strane Bogoty, na severe, prichádzajú ľudia veľmi bohatí,často cudzinci a pod. Tento šialený kontrast je ako 2 odlišné dimenzie bytia.
Bývam na juhu, hoci nie na to úplnom, život je tu úplne pohodičkový, rodinný. Keď sa stretnem s niekým, kto býva na severe, väčšinou na mňa kuknú šialeným výrazom, prekvapení a pýtajú sa, či ma ešte nikto neokradol a či sa tam cítim bezpečne. Totiž 98% ľudí zo severu v živote nebolo na juhu Bogoty a ani si nevedia predstaviť ako vyzerá život tam a naopak, ľudia z juhu chodia na sever iba kvôli práci, chudáci sa tlačia v busoch doslova ako sardinky v konzerve väčšinou vyše hodiny tam a to isté späť.
Všetci Kolumbíjčania, ktorých som stretla, tvrdia, že ľudia z Bogoty sú najchladnejší, najfalošnejší, podobajúci sa západnej spoločnosti najviac z celej Kolumbie, tak sa neviem dočkať ostatných miest.
Hoci má Bogotá svoje čaro a úty, ktoré stoja za to a majú úžasnú atmosféru, vyššie spomenuté fakty medzi inými ma uistili v tom, že už je čas vyraziť s batohom o kúsok ďalej a zabudnúť na to množstvo predsudkov, ktoré voči sebe majú ľudia v tomto megameste.
http://traveltocolombia.org/you-know-what-really-grinds-my-gears-a-few-annoyances-about-living-in-colombia/
ricooo
Posledné 2 týždne boli bohaté. Mám problém sa rozpamätať ...
Bola som si vybavovať predĺženie pobytu, nutné pre všetkých, ktorí chcú v krajine zostať dlhšie ako 90 dní. Bol to celodenný výlet na druhú stranu Bogoty, tam mi povedali, že mi to môžu dať až 3 dni pred vypršaním mojich 90 dní, takže som prd vybavila.
V práci som mládež na krúžku šitia naučila koníkov, ktorých ste mohli vidieť na fotke. Minulý týždeň bol môj posledný v práci. Vo štvrtok nám oznámili, že to je náš posledný deň, lebo na piatok bol vyhlásený štrajk a to sa vraj nikdy nevie v akom bude rozsahu, môžu to byť aj bombové útoky a pod. Tak že máme ostať doma. Takže ako sa zvyklo v CES Waldorf oslavovať vo veľkom každá rozlúčka, moja spolu s Jankou bola veľmi zopačitá, neistá, improvizovaná, čudná.
Zato spolu s ostatnými dobrovoľníkmi sme si večer vyrazili a objavili najlepší podnik na svete. Tancuje sa tam salsa a je príjemnej veľkosti;). Tak Janka sa tam zamilovala minulý týždeň, ja tento;). Totiž tento piatok sme si žúrku zopakovali, oooh a stále viac nachádzam zmysle v salse, v hudbe, v tanci...mňam. Akurát, že moje kolienko pekne trpí potom, ale stojí to za to;).
V sobotu sme vyrazili do San Gil, asi 7 hodín z Bogoty. Je to centrum extrémnych športov, od raftingu až po bungie, kaňononing, parašuting a pod. Super klíma, krásna krajina, super. Dali sme rafting, navštívili miestny super park, hrali tejo-národná hra, kde hádžeš do krabice s blatom kamene, a keď trafíš 1 z 2 malých ružových trojuholníkov, exploduje to:D, raz mi z toho zvonilo aspoň pol hodinu v ušiach;). Hrá sa vždy s pivom v ruke. Okrem toho sme zašli do jednej z najkrajších dedín v Kolumbii Barichara, vraj tam má veľa politikov víkendové vily, odtiaľ peši trek do dedinky Guane, s medzizastávkou na jednom ranči,, kde nám dali studené pivko a ukázali nám najkrajší výhľad na svete. Všetci sme iba mlčky sedeli a kochali sa. V Guane sme vykšeftili odvoz späť v super autiaku Pontiacu z roku 1966. Vnútri sme boli 7 plus šofér, seňor Luis, a v kufri sedel jeho kamarát. Zážitok. Ja som si pobyt o deň predĺžila od ostatku a šla som ďalší deň pozrieť famózny vodopád Juan Curi. Bolo to jedinečné, keďže to bolo deň po voľnom dni, stretla som po ceste iba 2 ľudí. Vodopád bol super, mal obrovskú silu. Som sa pošmykla a mám mega modrinu na zadku doteraz. Cestou späť začalo liať ako z krhly, skončila som do nitky premočená. Dole som strela 2 austrálčanov, s ktorými som sa zviezla späť, hoci so zastávkou v miestej reštike s klobásami;) tak som tam sedela premočená a čumela ako si papkajú. Kvôli zosuvom poôdy, čo je tu bežné keď leje, som musela čakať na neskorší bus späť do Bogoty. Keď som prišla na stanicu, všetko bolo vypredané, takže som čakala ďalšie 4 hodiny v hostely so samými amíkmi. Do Bogoty som prišla o pol 4 ráno.
Vzhľadom k tomu, že v Bogote sa rapídne zmenilo počasie a leje tu takmer každý deň a veľmi silno, nebolo mi umožnené ísť liezť tuna poblíž Bogoty, tak som bola 2 dni domasedom a žrali ma mrle. V piatok som sa vytancovala a zamilovala do človeka, ktorého ani neviem meno, nemám žiadny kontakt:(. V sobotu som sa vrátila na chvíľku do CES Waldorf, dostala som na rozlúčku hojdaciu sieť, tak snáď poslúži na cestách.
Dnes som bola na baby shower, to je oslava pred narodením bábätka, tak sa hrali hry ako odhadnúť obvod brucha budúcej mamičky, s nafúknutým balónom pod tričkom s i zaviazať topánky a potom aj iným a pod. Oslava slúži hlavne pre rodičov, ktorí dostanú veľa praktických darov pre dieťa.
Pobalená. Teraz som sa pustila do skladania origami, rovno toho najťažšieho čo som našla, tak si lámem hlavu riadne. Zajtra smer Medellín.
Páááá
fotíkos:
6. októbra 2012
.
Cez víkend sme si dali výlet po shopping malls, v nedeľu ráno som bola o 6 na trhovisku;) tak tam
som si užila farbičiek a vôní a smradov;), bola som s frajerom
Pilinej sestry, nakupoval pre rodinu na 3 týždne, mali sme plné auto, nie len
kufor, ovocia, zeleniny, mäsa a rýb, kvetín a iných všelijakostí.
Potom som ho musela sprevádzať na futbal, lebo ma nestihol hodiť domov
a nechcelo sami trmácať v busoch bo v nedeľu je to katastrofa.
Poobede sme šli na otvorenie festivalu filmov miestnych indiánov, tak sme si aj
zatrsali, príjemná hudbička z Ánd:
V práci som bola na
návštevách dvoch miestnych rodín, pozrieť v akom prostredí vyrastajú decká
a ták, bolo čo porovnávať. V piatok sme mali v práci deň lásky
a priateľstva, odhaľovalo sa, kto je aké zviera a dávali sa dárky.
Dostala som super tašku. Okrem toho sme mali opravársky deň v práci,
zmontovala som pár stoličiek:P. Naučila som kolegov Ahoj, Ty kurva vyjebaná
a Kokot maličký :P. Moja diskusia o drogách mala dosť filozofický
nádych, nebol čas na feedback, dodnes sa k tomu nikto nevyjadril, mala som
mať ešte jednu, ale priestor, ktorý mi bol určený, sa nakoniec využil na opravu
budovy. Veci sa tu riešia veľmi čudným spôsobom.
Stretli sme sa s Máriou, Nemkou,
dobrovoľníčkou, ktorá bola cestovať na pobreží, tak sme vymenili zážitky
a dala mi pár kontaktov na projekty na pobreží. Kukla som národné múzeum,
bola som so skupinkou couchsurferov na Monserrate, vyhliadke, šli sme peši „trek“
bol celý vydláždený a bolo mrte ľudí, snáď aj zápcha. Celkom som myslela, že
to bude dosť freaky ale nakoniec veľmi pohodičkové, teda ľudia. Konečne som sa stretla s Yeisonom,
ktorí s nami cestoval po strednej Amerike pred 2 rokmi.
Včera som bola s kolegovcami
na salsa kurze, ktorý bol iba pre pozvaných na byte jedného herca. Niečo sme
popili, pofajčili, pokecali a v náladke vyrazili na koncert ďalšieho
kolegu Mau (Mauricio). Koncert - poprock- mi prišiel smiešny, prekvapil výzorom, výrazom,
asi všetkým. Dnes sa mi nechcelo ísť do práce, veľa pršalo, skoro celý deň
leňoším v posteli a vymýšľam čo cez víkend.
30.9. bolo zemetrasenie blízko San
Augustín, kam sa raz chystám. 7.3 richterovej stupnice. Vraj sa to cítilo aj
tu, nič som teda necítila.
Ďakujem vám za správičky,
potešili, píšte ďalej, lebo strácam kontakt so slovenčinou haha.
pacička
a ešte jedna pieseň: http://soundcloud.com/anfibio-colombia/anfibio-canto-provinciano
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)