Posledné 2 týždne boli bohaté. Mám problém sa rozpamätať ...
Bola som si vybavovať predĺženie pobytu, nutné pre všetkých, ktorí chcú v krajine zostať dlhšie ako 90 dní. Bol to celodenný výlet na druhú stranu Bogoty, tam mi povedali, že mi to môžu dať až 3 dni pred vypršaním mojich 90 dní, takže som prd vybavila.
V práci som mládež na krúžku šitia naučila koníkov, ktorých ste mohli vidieť na fotke. Minulý týždeň bol môj posledný v práci. Vo štvrtok nám oznámili, že to je náš posledný deň, lebo na piatok bol vyhlásený štrajk a to sa vraj nikdy nevie v akom bude rozsahu, môžu to byť aj bombové útoky a pod. Tak že máme ostať doma. Takže ako sa zvyklo v CES Waldorf oslavovať vo veľkom každá rozlúčka, moja spolu s Jankou bola veľmi zopačitá, neistá, improvizovaná, čudná.
Zato spolu s ostatnými dobrovoľníkmi sme si večer vyrazili a objavili najlepší podnik na svete. Tancuje sa tam salsa a je príjemnej veľkosti;). Tak Janka sa tam zamilovala minulý týždeň, ja tento;). Totiž tento piatok sme si žúrku zopakovali, oooh a stále viac nachádzam zmysle v salse, v hudbe, v tanci...mňam. Akurát, že moje kolienko pekne trpí potom, ale stojí to za to;).
V sobotu sme vyrazili do San Gil, asi 7 hodín z Bogoty. Je to centrum extrémnych športov, od raftingu až po bungie, kaňononing, parašuting a pod. Super klíma, krásna krajina, super. Dali sme rafting, navštívili miestny super park, hrali tejo-národná hra, kde hádžeš do krabice s blatom kamene, a keď trafíš 1 z 2 malých ružových trojuholníkov, exploduje to:D, raz mi z toho zvonilo aspoň pol hodinu v ušiach;). Hrá sa vždy s pivom v ruke. Okrem toho sme zašli do jednej z najkrajších dedín v Kolumbii Barichara, vraj tam má veľa politikov víkendové vily, odtiaľ peši trek do dedinky Guane, s medzizastávkou na jednom ranči,, kde nám dali studené pivko a ukázali nám najkrajší výhľad na svete. Všetci sme iba mlčky sedeli a kochali sa. V Guane sme vykšeftili odvoz späť v super autiaku Pontiacu z roku 1966. Vnútri sme boli 7 plus šofér, seňor Luis, a v kufri sedel jeho kamarát. Zážitok. Ja som si pobyt o deň predĺžila od ostatku a šla som ďalší deň pozrieť famózny vodopád Juan Curi. Bolo to jedinečné, keďže to bolo deň po voľnom dni, stretla som po ceste iba 2 ľudí. Vodopád bol super, mal obrovskú silu. Som sa pošmykla a mám mega modrinu na zadku doteraz. Cestou späť začalo liať ako z krhly, skončila som do nitky premočená. Dole som strela 2 austrálčanov, s ktorými som sa zviezla späť, hoci so zastávkou v miestej reštike s klobásami;) tak som tam sedela premočená a čumela ako si papkajú. Kvôli zosuvom poôdy, čo je tu bežné keď leje, som musela čakať na neskorší bus späť do Bogoty. Keď som prišla na stanicu, všetko bolo vypredané, takže som čakala ďalšie 4 hodiny v hostely so samými amíkmi. Do Bogoty som prišla o pol 4 ráno.
Vzhľadom k tomu, že v Bogote sa rapídne zmenilo počasie a leje tu takmer každý deň a veľmi silno, nebolo mi umožnené ísť liezť tuna poblíž Bogoty, tak som bola 2 dni domasedom a žrali ma mrle. V piatok som sa vytancovala a zamilovala do človeka, ktorého ani neviem meno, nemám žiadny kontakt:(. V sobotu som sa vrátila na chvíľku do CES Waldorf, dostala som na rozlúčku hojdaciu sieť, tak snáď poslúži na cestách.
Dnes som bola na baby shower, to je oslava pred narodením bábätka, tak sa hrali hry ako odhadnúť obvod brucha budúcej mamičky, s nafúknutým balónom pod tričkom s i zaviazať topánky a potom aj iným a pod. Oslava slúži hlavne pre rodičov, ktorí dostanú veľa praktických darov pre dieťa.
Pobalená. Teraz som sa pustila do skladania origami, rovno toho najťažšieho čo som našla, tak si lámem hlavu riadne. Zajtra smer Medellín.
Páááá
fotíkos:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára