7. apríla 2016

zo mňa

Píšem lebo ma to baví. Píšem, lebo sa objavujem. Stále. V hĺbke. Píšem verejne, lebo je to mojou terapiou. Čeliť verejnosti, odhaľovať svoje hlboké skryté zákutia. Kúsky, ktoré vlastne môžu viac zmiasť ako objasniť. Kedysi ste mi vy ľudia boli nepriateľmi. Dnes sa pred vami skláňam, vo vás nachádzam moje učenie. 

Som zodpovedná za každé jedno slovo či gesto, ktoré zo mňa vyjde. Je ľahké a zároveň veľmi bolestivé odsudzovať druhého za to, že použil slová iného, či svojvoľne daný zhluk slabík a slov posunul do inej konverzácie. Skreslenie, aktuálnosť, obhajovanie. Zrada. To je iba kúsok toho, s čím som mojich 20 rokov bojovala a nedokázala pochopiť. Tých prvých osem ma to až tak veľmi netrápilo. Dnes som iná. Snažím sa žiť vedome a s vedomým prichádza zodpovednosť. Za svoje činy, slová, gestá. Som slobodnou bytosťou, ktorá voľne vedome tvorí, tká svoje siete. Dnes je svet radostný, pretože preberám zodpovednosť za svoj život. Nik iný iba ja. S vedomým, zodpovednosťou, pokorou prichádza sloboda. Spoznávam nový druh slobody. Prajem každému, aby ju mohol spoznať.