vravím hneď na začiatok, že nepoznám veľa z Perú a to čo som stihla spoznať bolo veľa y autobusu, iba som z neho vystúpila v Lime a v Arrequipa.
Po prekročení hraníc s Ekvádorom nás vítali stromy typu baobab, krásne silné mohutné v krajine vyprahnutej, teplej a suchej. Postupne sa stromy vyparili a ostalo po nich iba sucho, piesok, teplo. Sušilo ma z toho, cítila som sa ako ťava, smädná;).
Piura, Lima sú mestá vybudované na púšti. Celý čas sa s nami tiahlo sucho, sucho. Preto tvrdím, že nepoznám veľa z Perú, pretože viem, že to je iba časť krajiny. A viem aj to, že je krásna a bohatá na zeleň. Inak dosť turistická, dvojposchodové autobusy, všetko sa snažia predať.
Lima je veľmi pekné mesto, v Latinskej Amerike som zatiaľ takú veľkoleposť nevidela. Veľmi európske, centrum je plné architektúry, palácov, širokých ulíc a udržiavaných parkov s fontánami uprostred a veľa sochami navôkol. Je pri mori, o jej dáva veľkú silu a dôležitosť. Vraj bola odjakživa dôležitým prístavným bodom pre Južnú Ameriku. Dva dni ale v hlavnom meste stačili:). Inak treba spoznať časť mesta Barranco, pekné koloniálne, romantické miestečko, a supermarker Wang:D..kde je všetko veľmi príťažlivé a chutné a nebezpečné do neho vstúpiť, lebo podľahneš či chceš či nie. A Lima nemá autobusovú stanicu, každá spoločnosť má vlastné miesto, odkiaľ vyráža. Spôsobuje to celkom chaos.
 |
| Lima |
Z Limy sme šli do Arrequipa. Miesto už pekne v horách, obkolesené veľa vulkánmi, niektoré zasnežené, iné nie. S potrebou ísť do prírody sme sa vydali do Caňón del Colca. Turistické známe miesto, kde sa chodia pozorovať kóndory (najväčšie andské vtáky, prezývané tiež kráľ Ánd). Nám sa veru nechcelo ísť s turistami, zaplatiť si tour, nasadnúť a ide sa. Ha. Chceli sme ušetriť a nenavštevovať snobské miesta. Tak sme sa vydali po svojom. Do prvého mestečka sme prišli v noci. Chceli sme stanovať, ale už na vrcholoch hôr sme pochopili, že tady cesta asi nevede:D. Snežilo. V noci som mrzla, pod tisíc perinami. Inak domorodí indiáni tu majú krásny odev, hlavne klobúky žien, sú plné mandál.
Ráno sme vyrazili do kaňonu. Turisti platia vstup dp kaňónu 70 soles, ale keďže my sme nevystúpili na najturistickejšom bode kaňonu, aby sme videli kóndorov, vyhli sme sa poplatku, veď kóndorov máme v Ekvádore dosť. Aj tak sme ich videli cestou ;).
V najbližšej dedinke sme si zarezervovali ubytko dolu v Oáze. Nevedeli sme čo nás čaká, iba že ide o nejaký trekking, cca 5 hodín. Pff. Najprv bolo treba zísť do kotliny kaňónu..moje kolená auuuuč.
 |
| tá zeleň dole je oáza, kde sme prespali |
Po príchode k rieke v údolí kaňonu sme si mysleli, že najťažšiu časť cesty máme za sebou. Prešli sme milé, malé dedinky a nebo sa zatiahlo, začalo hrmieť a iba sme videli tam vo výškach blížiacu sa búrku. A nám ešte ostávalo veľa do konca. A akosi sa to celé začalo strácať, hlavne cesta. Bez označenia, cestička sem cestička tam, po kopcoch, stráňach. Veru som sa modlila k veľkému mystériu nech nám dá znamenia kade ísť, takmer mi vyhŕkli slzy. Stratili sme sa. Niekoľkokrát. A búrka v pätách. Teraz si užívam tento opis. vtedy veru nie. A moje kolená mi tiež dávali stopku. Ťažký deň. Zachránila nás zrazu v kopcoch starenka, si myslím, že sa zjavila iba pre nás. Jasne nám povedala kade neísť, to nám veľmi pomohlo a s posledným odrazom svetla sme bez čelovky či telefónu prišli do oázy, kde miestni sprievodcovia iba s otvorenými ústami nechceli veriť kade sme sa predierali a že sme prišli zdravé a živé až do ubytovne. Čakala nás večera, bazén a posteľ. Oáza sa vola pre niečo, je to raj uprostred tvrdého života. Inkovia vraj vybudovali toto miesto, z ktorého dnes chrlí život. Stojí za to navštíviť ho. Má zázračnú energiu. rozhodli sme sa deň si tam užiť, všetci turisti totiž prichádzajú v noci a o 5 ráno už šľapú ďalej, lebo do 8 a.m. sa slnko neopiera o skaly. Tak som sa rozhodla, že pôjdem s mojom novu pytangua (pipa, fajka) k rieke urobiť si taký menší rituál. Opäť som sa stratila..nebola to sranda, neba sa opäť zamračilo a blížila sa búrka. Nakoniec všetko dobre dopadlo a podvečer som mala možnosť tento rituál zrealizovať. Odvtedy moja pytangua kráča po mojom boku.Pekný výlet, veľmi silný. Nakoniec sme sa ako ináč, skamošili so sprievodcami a tí nás zobrali späť do Arrequipa. Na druhý deň sem vyrazili k jazeru Titicaca. Ale o tom nabudúce. pa
