Krása

Krása spoznať jednoduchosť, vedieť spoznať naplnenie potrieb v hojnosti...

Krása môcť prehovoriť k Zemi, ohňu, vode, slnku, lune, vetru, dažďu, snehu...

Krása nájsť harmóniu medzi dávaním a prijímaním. Balans balans

Krása v každom novom nádychu prinášajúcom nádej...

Krása pohľadu, dotyku, vôní, piesní...

Krása v každom kroku, zladenia všetkých svalov a kostí k pohybu...

Krása ľudského kontaktu...

Krása bytia...

zo mňa

Píšem lebo ma to baví. Píšem, lebo sa objavujem. Stále. V hĺbke. Píšem verejne, lebo je to mojou terapiou. Čeliť verejnosti, odhaľovať svoje hlboké skryté zákutia. Kúsky, ktoré vlastne môžu viac zmiasť ako objasniť. Kedysi ste mi vy ľudia boli nepriateľmi. Dnes sa pred vami skláňam, vo vás nachádzam moje učenie. 

Som zodpovedná za každé jedno slovo či gesto, ktoré zo mňa vyjde. Je ľahké a zároveň veľmi bolestivé odsudzovať druhého za to, že použil slová iného, či svojvoľne daný zhluk slabík a slov posunul do inej konverzácie. Skreslenie, aktuálnosť, obhajovanie. Zrada. To je iba kúsok toho, s čím som mojich 20 rokov bojovala a nedokázala pochopiť. Tých prvých osem ma to až tak veľmi netrápilo. Dnes som iná. Snažím sa žiť vedome a s vedomým prichádza zodpovednosť. Za svoje činy, slová, gestá. Som slobodnou bytosťou, ktorá voľne vedome tvorí, tká svoje siete. Dnes je svet radostný, pretože preberám zodpovednosť za svoj život. Nik iný iba ja. S vedomým, zodpovednosťou, pokorou prichádza sloboda. Spoznávam nový druh slobody. Prajem každému, aby ju mohol spoznať. 

Dnes

Práve som sa dočítala na facebooku, že dnes je deň vhodný na emócie. Tak som si ho pekne zrekapitulovala a mám potrebu sa o to podeliť. 

Začal krásne. Najprv ma dojalo ako si tak sedím v príjemnom prostredí, kukám von z okna a popíjam čaj. Vravím si aký mám krásny výhľad z izby na stromy, uau. Už mi tu len opice na stromoch chýbajú. A tu zrazu sa mi dve opičky pred očami zjavili:), dojalo ma to. Nie je to tu zas až tak jednoduché vidieť si poskakovať opice. Ďakujem univerzu za tento moment. Nezabudnuteľný.

Potom ma dojal tento článok: http://janapetraskova.blog.sme.sk/c/408155/preto-ze-som-porodila-dieta-zavreli-ma-do-basy.html. Verím, že aj na Slovensku sa bude opäť môcť rodiť aj doma a presne tak ako si to žena praje. Budem rada, ak si to prečíta čo najviac ľudí. A to bola posledná vec, ktorá ma priviedla k tomu, že je načase prihlásiť sa na kurz Duly a nenechať systém, aby si z nás robil bábky. 

Sami sme si tvorcami nášho života. Pekný deň nám

Som späť. Rukami, nohami. Ale celým vedomím ešte stále nie. Vrátiť sa druhý krát na vysnívané miesto nieje vôbec jednoduché. po prvé to býva väčšinou veľmi silné, romantické, všetko úžasné, nové. Po druhé viem cca do čoho idem. Snažím sa neočakávať, čas všetko mení. 

Minimálne vždy oceňujem jednoduchosť. A tú stále vidím na Slovensku. V prírode, lesoch, tradíciách a koniec koncov aj v ľuďoch. Vždy som si myslela, že tam nepatrím. že je môj charakter niekedy nestály a veľmi temperamentný. za posledný čas som sa snažila vyjsť z mojej ulity von. 

Život tu ma prekvapil. Sme v končiacom sa lete, všetko je tu neskutočne pestrofarebné, v najväčšom puku. Príroda, ľudia. Všetko je  tu nastavené na maximálny výkon. Jemnosť mi tu chýba. Na jemnosť teraz nieje čas. Cítim sa ako malé dieťa, ktoré sa snaží vykukliť a poriadne sa nadýchnuť sveta. Vyjsť z ulity jemnosti do sveta výkonu. Každým dňom sa cítim istejšia. Hoci všetko je tu inak. Hľadám vlastnú kotvu, ktorá ma udrží nad vodou a naučím sa v nej znova plávať. 

Otevírám se tomu, aby se moje duše konečně mohla projevit v celé své pravdě a v celém potenciálu. Opouštím cestu kompromisů a sebepotlačování a rozhoduji se být sám/sama sebou.

Otevírám se tomu, aby se mi ukázaly cesty a způsoby, jak uplatnit a rozvinout svůj jedinečný potenciál na všech úrovních bytí a v souladu s Božím řádem.

Otevírám se tomu, aby moje duše v souladu s mým vědomím harmonizovala a přizpůsobovala mé fyzické tělo tak, aby se v něm mohla co nejlépe realizovat.

Otevírám se tomu, aby se mi ukázaly cesty, jak láskyplně a harmonicky uchopit soužití s osobami, jejichž vědomí, vnímání a způsob života jsou vibračně nižší než ten můj.

Otevírám se tomu, aby mi do života vstoupili ti "správní lidé", tedy duše, se kterými budu rezonovat a budu s nimi schopen/schopna tvořit v lásce, sdílet a násobit energii.

Všechny tyto záměry ať se realizují s láskou a lehkostí, tempem a způsobem, které mi budou příjemné a budou mi přinášet radost.

Tento náš záměr berte opět jako pouhou inspiraci. Můžete se přidat, můžete si jej jakkoli přetvořit. Každý máte své vnímání, své vnitřní vedení a své jedinečné způsoby sebevyjádření.

Veľmi pekne napísané, zdroj: http://www.benodis.cz/news/ohlednuti-za-energetickymi-zmenami-roku-2015-a-vyhled-na-rok-2016/

2016

Je to zvláštne, ale keď som na opačnej strane sveta, nie je pre mňa silvester tak významným dňom. Tento raz som prepadla aj ja stresom a tlakom, rozhodovaniu, ako tento deň a s kým a kde budem tráviť. Jedno mám isté, nikdy nie v meste. tento raz som opustila rodnú hruď a šla za veľkými horami.  

O to šťastnejšia som bola, že s tým starým som sa rozlúčila túrou po Proseckej a Kvačianskej doline a do nového som vkročila túrami, prechádzkami a lyžovaním. V Slovinsku a Taliansku. 

Bolo výborne, žiadne excesy, dostatok spánku, veľa času na čerstvom vzduchu a prírode. Málo alkoholu a žúrov, dala som prednosť zdraviu a potrebe užiť si hory. Bolo to super. Ďakujem. 

Bol to perný rok, hlboký na poznanie. Prajem si do toho nového jasnú myseľ, nech je moje srdce radostné a šťastné, dôveru, byť sebe sama verná a čo najviac vytrvávať vo svojom strede.  

O chvíľku je tu nov, ten mesačný, čo prichádza pravidelne každých 28 dní. NOV, TMA, SAMOTA. úzkosť. 

Nič mi nejde, Sedím tu pred PC a maximálne hrám sudokukiller, Aspoň trénujem mozog, sama sa povzbudzujem. V hlave sa to búri, ale do tohto hmotného sveta akoby nič nechcelo prekĺznuť. 

Budem rada, ak sa dostanem na dnešný koncert, na ktorý sa už mesiac chystám a dodnes som si lístok neschopne nekúpila. A dnes vraj vypredané. Výborne, Ešte to nevzdávam, hoci podľa môjho aktuálneho stavu bytia čakám, kedy aj to príde. Inak som chorľavá, čo nehrá do plánu ostatným veciam, čo mali dnes moju šeď trošku vyfarbiť.  

Nie je to pesimizmus ale čistá pasivita v prázdnote. Som prázdnota, Zvládam to, hoci ma to nebaví. A tie otázky v tej hlave. Jednoducho snažím sa prijať túto šeď ako súčasť bytia. A čo na tom, že celý svet je v aktivite? Sa hýbe, maká, srší nápadmi, tvorí, veľadí, dáva. Neviem, iba sa pýtam, kedy budem konečne aj ja v rovnovážnom stave dávania a prijímania? 

Ani neviem, či to tu niekto číta. Už asi ani nie a to je asi dobré. Inak by som nedovolila takýto výlev. Považujem to za depresívne a nemotivačné a to som vždy nechcela. Ale asi zmením koncept a budem písať o tom, čo momentálne cítim. Terapia. 

Inak ťukaním do klávesnice mám pocit, že hrám na klavíri.