Moje cestovanie nabralo na obrátkach práve po Cali.
V Popayáne ma couchsurferka pozvala do jej rodnej dediny pričiniť sa na jej dokumente o domoch, ktoré sa musia zbúrať, medzi inými aj jej rodiny. Nakoniec sme sa k tomu ani nedostali, vydali sme sa spolu na cesty s jej starým jeepom, zn, Samurai;).
Samurai robil na ceste problémy;) a dve ženské, keď kukajú do motora prečo nejde naštartovať, tak je kopec zábavy. Keďže nám šlo aj o čas, cesty všetko kamenisté, betón nevideli, jama sem jama tam, potom mi nešli dvere zavrieť, otvoril sa hasiaci prístroj a pod haha. Ale vďaka nemu som sa dostala na miesta, kde bežný turista ani nepáchne, vlastne všade som bola tŕňom v oku. Náš cieľ bol páramo (páramo- vo výške nad 3000m časť krajiny, kde rastie rastlina menom fraylejon - zadržiava vodu, ako špongia, páramo je zdrojom vody takmer pre celú Kolumbiu), kde sa rodí rieka Magdalena, veľmi dôležitá v Kolumbii. Bolo tam nádherne, plné vody, riadne sme zmokli, prostredie mi robilo problém a 2hodinový výstup bol zrazu pre mňa ako 12 hod. túra, kedy som sa musela premáhať pre každý jeden krok. Ale stálo to za to:
Na tomto výlete som konečne podľahla čaru agua de panela, nápoj z cukr. trstiny, ktorý riadne zahreje. Výlet super, na druhý deň sme šli cez iné dedinky do dediny el Bordo, kde sme šli kaliť, vôbec ma to nebavilo s danými ľuďmi. Cesta ale bola krásna, krásne výhľad, západ slnka a pod. Tento výlet bol neskutočný, často krát iba ticho, každý vo svojom, departamento Cauca je vraj jedno z najnebezpečnejších častí krajiny, kde nezavíta veľa turistov, je tam veľa paramilitares a guerilleros, trošku sa to tam cíti.
Už som mala riadnu ponorku z tých ľudí, tak som sa rozhodla s veľkou radosťou pokračovať smerom na juh do Pasto. Pasto neni turistické miesto, ale keďže som spoznala veľa Pastusov pred tým, musela som tam ísť. Mesto nie je ani o nejakých atrakciách ako o ľuďoch. Ja ich jednoducho milujem a je to asi jedno z miest, kde by som šla žiť. Všetci sú nižší a riadni andskí indiáni, je tam riadna kosa a momentálne aj prší každý deň. Mesto žije umením, každý druhý je hudobník sochár alebo maliar. Vďaka mojmu couchsurferovi som spoznala veľa super nových ľudí. Strávila som tam cca 6 dní, trošku som videla z prírody, laguna de la Cocha a pod. Spravila som si darček a kúpila som si lístok na koncert na Chocquibtown, šla som tam sama, ale nakoniec som bola s milión ľuďmi. A bolo mi ľúto, že musím odísť. Vianočné deko:
Smutná z odchodu z Pasta som sa vybrala do San Agustín, kde som sa mala stretnúť s Giovanim a jeho tatom, šamanom, ale nakoniec to nevišlo, lebo šli pekne do Putumayo, odkiaľ sú všetci ayahuasca šamani. Po ceste v mini buse ma ogrckalo jedno dievčatko, s S.A. som opäť nakoniec použila couchsurfing, prišla som na deň sviečok, kedy sa zapaľujú sviečky za každého väčšinou člena rodiny. Celá dedina bola riadne vysvietená a od 7.12. je všetko vysvietené kvôli Vianociam. Pozrela som archeologický park, stretla som pár cudzincov, pár domácich, naučila sa robiť náramky, bola naobľúbenejšou tanečníčkou na parkete jednej disko, ukradli mi všetky peniaze, ktoré som mala cash (čerstvo vybratý úlovok), šli sme k miestnej veštici zistiť, kto to bol. Dala nám nejaké indície, halúz. S cca 3 E som sa potrebovala dopraviť v ten istý deň do Bogoty, podarilo sa, mama couchsurfera mi zaplatila cestu, bo sa cítila blbo, že z izby mi ukradli tie peniaze. Odvtedy som cca 24 hodín nič nekupovala, nejedla a pod., no a dnes sa trmácala v najhoršom čase s batohom mhd, na viac som nemala;).
Stretla som sa opäť s Pili, zajtra ide do USA tak som rada, že sme sa stihli.Teraz ma čaká týždeň v Bogote a potom rozprestriem krídla smerom EU.
fotíkos:
Dep. Cauca:
https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Cauca?authkey=Gv1sRgCMS4nL-ytOuHvQE
San Agustin:
https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/SanAgustin?authkey=Gv1sRgCNuqio-gvaezhgE
