V znamení salsy

Predtým, ako začneš čítať, otvor si vo deľajšom okne: http://www.youtube.com/watch?v=x8knJU1tQ0Q&feature=list_other&playnext=1&list=AL94UKMTqg-9A-_G8LRE_A06blOpaVxFS7 pre krahšie čítanie;)

Cez týždeň pracujem ako dobrovoľník v sociálnom a edukačnom centre pre komunitu v Ciudad Bolívar (okrajová čas Bogoty, zóna veľmi chudobná s vysokou kriminalitou). Ubytovať ma nemôžu, ostávam u Pili.

Tieto 2 týždne som mala na rozhliadnutie sa, čo sa tu deje, od pondelka si vyberiem konkrétnu aktivitu, ktorou môžem pomôcť. Doobeda som bola s deckami vo Waldorfskej škôlke a poobede som pomáhala starším s úlohami a potom na krúžkoch. Prvý krát v živote som reálne hrala na flautu, skoro celú jednu pesničku, teším sa jak malá;), urobila som pokrok v žonglovaní a opracovala som si z kameňa list, teraz vyrábam na neho stojan. Super ľudia kolegovci, okrem mňa sú tu ešte 2 Nemky dobrovoľníčky, a iní, 2 sexoši, jeden dosť sladký, teplučký, herec, včera boli sme na jeho divadelnom predstavení (absurdná dráma od Ioneska). Všetci ma všade chceli doprevádzať, pričom cesta je mega jednoduchá a ani za svet ma nechceli nechať samú sa prepravovať.

Guatavita (19.-20. 8.)

Minulý víkend som konečne videla niečo iné ako megacity. Konečne preč z Bogoty, spolu s 2 Nemkami z práce. Cesta asi 1,5 hod. z Bogoty. 2 hod. mierne stúpanie k lagúne El Dorado, prezývanej tiež lagúna princeznej či starešinu. Viaže sa k nej veľa legiend, hlavné je, že na dne je vraj obrovské množstvo zlata, ale na dno sa ešte nikomu nepodarilo. Viac tu: http://tairona.myzen.co.uk/index.php/history/the_legend_of_el_dorado/. Pekné, krátke a dosť drahé. Cestou späť sa ozvalo opäť koleno sakra, ale stálo to za to, cesta bola úplne tichá, neverila som svojim ušiam po 10 dňoch v Bogote. Na hosteli sme spali 3 v izbe pre 2, hostel rovno na hlavnom námestí, dedina sa zdá byť pokojná. Večera ma stála majland. Guatavita je veru turistická dedina. Večer sa to zrazu rozbehlo. Najprv sa plaza zaplnila ľuďmi, potom začal ohňostroj, ale že priamo nad našimi hlavami, a potom začala hrať muzika, umiestnená nielen že hneď vedľa nášho hostela, ale aj našej izby. Tančili sme salsu, rumbu, merengue, ballenato, niektorí aj reggeaton. Veľa a celkom nám to šlo;). Zrazu do mikrofónu zahlásli, že kde je tá gringa? (gringo=nepekný názov pre amíkov). Celé námestie ukazovalo na nás, tak sme sa poriadne zabavili. 

Tento týždeň bol v znamení hudby. Festival salsy v parku, koncert austrálskomongolskokolumbijskej kapely, festival párových tancov v Guatavite, ukazovanie slovenských ľudoviek a folklóru thanks to youtube;) etc.

Pomaličky sa začínam orientovať v domácich jedlách, ovocí a nápojoch. Jedlá sú väčšinou s mäsom, klasika je tamal, yuca, arepas-kukuričné placky, ovocie ako papaya, guayabana, guayaba, maracuya, sapote, a tak dál. 

Občas na mňa prehovárajú čudáci, večer občas posedenia pri borovičke, oficiálna ceremónia odovzdávania kľúčov od domu, jeden s panenkou Máriou, druhý s Ježišom, fotka stojí za to;). Asi som najrýchlejší pič piva v Bogote sa zdá.

Premenovali ma na Eva Maldorado, teší ma. 

fot: 

https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Bogota?authkey=Gv1sRgCOnJx43Cp-SUBQ

https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/GuatavitaCundinamarca02?authkey=Gv1sRgCN3emtT06cOjNw

povšimky

Pokiaľ ľudia nevidia moju výšku, teda keď sedím, tak cekom zapadám.  Totiž ľudia sú tu celkom pomiešaní, od úplných černochov až po blonďavejšie typy, si vždy myslím, že sú to nemci:P. Muži sú aj celkom vysokí, niektorí vyšší ako ja, ženy nie. no vytŕčam :) S tým sú spojené foax pas v buse, keď sa mi nožky nezmestia a hlavu si búcham o strechu:). Robia si ftípky, či sa vôbec zmestím do postele, za stôl v kaviarni a pod. haha. 

Najväčšiu halúz mám zatiaľ z verejnej dopravy. Jediná možnosť dopravy okrem taxi a auta.Je tu vybudovaný systém, ktorý má „nahradiť metro“, ale vôbec to nezvláda. Sú to také dlhšie busy, do ktorých sa ľudia tlačia hlava nehlava, úplná tlačenka, a bojovať musíš aj keď chceš vystúpiť, lebo každý bojuje sám za seba aby sa v buse udržal.  Potom fungujú ešte také minibusy, do ktorých sa ledva zmestím, teda do niektorých. Kolená si tlačím ale takmer v každom. Nemajú zastávky, zdvihneš ruku, aby ti zastal.   

V noci je tu riadna zima. Skoro každý deň prší. Cítim sa tu ako v SR na jeseň. 

Rodinka je super, snaží sa mi každý deň ukázať, naučiť ma nové ovocie.  

Do horúcej čokolády si dávajú syr a chlieb. Niektoré sladkosti jedia so syrom ako sendvič. Kávu s mliekom pijú od malička, veľkáci pijú tinto - bez mlieka. Domácim chutí veľmi náš syr aj borovička;). 

Kúpiť sa tu dá na ulici kusovky cigi a týpek ti požičia aj zapaľovač. Skoro na každom rohu predávajú "minúty volania" - povieš do akej siete potrebuješ zavolať, požičajú ti telefón a voláš. 

Zatiaľ toľko, objímam

Prvé dni v Kolumbiiiii

BOGOTÁ

7.8. BIENVENIDA - fiesta na letisku, bo prišli v tom istom čase aj kolumbijskí olympionici (ani 1 z nich sa ani neposunul do semi, ale fiesta musí byť). Bývam u kamošky Pilar a jej rodiny, kde ma čakala skoro celá família, tato, mami, sestra s priateľom. Kúpili mi tortu na privítanie, hlava rodiny ma oficiálne privítala:).

                

8.8. Universidad Nacional, prestížna verejná univerzita. Kampus je mega, nachádzajú sa tu všetky fakulty, je tu veľa priestoru na oddych, mrte parkov a pod. kde sa zašiť. Najviac ma dostala ľahkosť a voľnosť, ktorá sa študentom dáva, môžu si tu robiť takmer, čo chcú, myslím tým, že sa môžu vyjadriť k čomukoľvek, a to kdekoľvek...na stenu fakulty väčšinou. Napr. vstup do fakulty práva je olemovaný obrovskou maľbou Cheguevaru a ešte nejakého týpka z druhej strany, a pod. 

Večer - konferencia o výskume novodobých sociálnych problémov. Na stene bola výstava židovských diel z Terezínu, ČR.

9.8. La Candelaria - historické centrum, mrte veselé,  farebné s milión hostelmi, úplne hippie. Býva tu väčšina cudzincov, umelcov a profesorov;). Týpek nám ponúkol koku. Boli sme v múzeu peňazí a zlata, najdôležitejšie múzeum v Kolumbii. Okrem mrte zlata a kolumb. histórii nám pokecali čo to aj o halucinogénoch, ktoré sa používali a ešte aj používajú, niektoré mega drsné, že sa najprv z vnútra totálne vyprázdniš, všetkými otvormi, ktorými to ide a potom to začne, a vraj sa už niekoľko ľudí pri tom zabilo. 

10.8. Festival por la paz y el amor universal - pochod za svetový mier a lásku :D, bol to môj nápad;), šli sme pár blokov mega pomaly so samými harekrišna, ale našťastie sa našli aj obyčajní ľudia, bol to aj karneval za práva zvierat. Prvá otázka na každého bola, či si vegoš..mali chuť všetkých prehovárať, aby nepapali mäso. Po 2 hodinách som ich mala už pokrk.

Večer pivo v centre - týpek z vedľajšieho stola na mňa zízal ako na svätý obrázok, ale mega nepríjemne, ostatní pri stole sa neprestávali smiať...hm, turistu spoznať na každom rohu veru.

11.8. Omša za cestu do Kanady pre Pilinu rodinu..o 7 ráno! Pilini rodičia sú mega striktní katolíci, tato pomáha kňazovi aj pri omši. Cestou tam v aute sa modlili. Hej, sama som sa spýtala, či môžem ísť aj ja, mrte ma to zaujímalo. Dostala som na hlavu čipkovanú šatku, všetky ženy musia mať v tom kostole. Omša bola tichá, nečítalo sa z Biblie, modlitby boli v latinčine. Jedna teta na mňa zazerala, lebo sa mi nechcelo furt kľačať na kolenách, trapas. Na omši bol aj generálny prokurátor Kolumbie, tato Rivera chcel, aby som sa s ním odfotila, lebo je možné, že sa stane prezidentom. No bolo tam toľko ochrankárov, že sa nedalo:P. 

Poobede sme hrali Wii, na druhý deň ma bolela ruka, box je mega náročný!

12.8. Narodeniny nejakého drobčeka z Pilinej rodiny. V parku sa stretlo asi 50 ľudí, všetci si ma samoška zapamätali, sa športovalo, jedlo, pršalo, a pod. Keď sa šiel hrať basketbal, všetci chceli byť so mnou v týme, lebo som vysoká (trošku nadmerne), haha, až potom zistili, že tá hra neni maj fejvrit. Ahá, a teraz je doba, kedy sa úšťajú šarkany, aj my sme púšťali, aj ja som púšťala po mega dobe. Obloha bola plná šarkanov. Najs. 

Zajtra idem prvý krát dobrovoľníčiť.

Zopár foto :  https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Bogota?authkey=Gv1sRgCOnJx43Cp-SUBQ

Pa