Pokiaľ ľudia nevidia moju výšku, teda keď sedím, tak cekom zapadám. Totiž ľudia sú tu celkom pomiešaní, od úplných černochov až po blonďavejšie typy, si vždy myslím, že sú to nemci:P. Muži sú aj celkom vysokí, niektorí vyšší ako ja, ženy nie. no vytŕčam :) S tým sú spojené foax pas v buse, keď sa mi nožky nezmestia a hlavu si búcham o strechu:). Robia si ftípky, či sa vôbec zmestím do postele, za stôl v kaviarni a pod. haha.
Najväčšiu halúz mám zatiaľ z verejnej dopravy. Jediná možnosť dopravy okrem taxi a auta.Je tu vybudovaný systém, ktorý má „nahradiť metro“, ale vôbec to nezvláda. Sú to také dlhšie busy, do ktorých sa ľudia tlačia hlava nehlava, úplná tlačenka, a bojovať musíš aj keď chceš vystúpiť, lebo každý bojuje sám za seba aby sa v buse udržal. Potom fungujú ešte také minibusy, do ktorých sa ledva zmestím, teda do niektorých. Kolená si tlačím ale takmer v každom. Nemajú zastávky, zdvihneš ruku, aby ti zastal.
V noci je tu riadna zima. Skoro každý deň prší. Cítim sa tu ako v SR na jeseň.
Rodinka je super, snaží sa mi každý deň ukázať, naučiť ma nové ovocie.
Do horúcej čokolády si dávajú syr a chlieb. Niektoré sladkosti jedia so syrom ako sendvič. Kávu s mliekom pijú od malička, veľkáci pijú tinto - bez mlieka. Domácim chutí veľmi náš syr aj borovička;).
Kúpiť sa tu dá na ulici kusovky cigi a týpek ti požičia
aj zapaľovač. Skoro na každom rohu predávajú "minúty volania" - povieš do akej siete potrebuješ zavolať, požičajú ti telefón a voláš.
Zatiaľ toľko, objímam
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára