Dnes

Dnes mi zacali Vianoce. Vone, teplo rodinneho krbu, stretnutia s najblizsimi. Bolo mi smutno ze to nezazijem s Vami, v zime si pochlipkavat varene vinko na namesti, ist od stanku k stanku a ochutnavat, ktore je lepsie:P, dat si mastene lokse, poriadne vymrznut a potom prist do tepla domova, zabalit sa do deky a pozriet si americku hovadinu v TV.
Potom som si vsak uvedomila, ake pozehnanie mam, byt tu v krajine zazrakov, s vela vzacnymi ludmi, ze moj zivot je tak trosku odlisny od ostatnych, a hoci na mna niekedy pride takato melancholia, som velmi stastna, ze tu mozem byt a nasavat zivot so vsetkym, co prinasa.
Ja sviatky pravdepodobne stravim niekde pri alebo v Amazonskom pralese, snad sa mi tam podari dojst. Po 2 tyzdnoch som sa vratila z Minda do Quita, zaplatila poplatok na kurz jogy a ine, opat ma tu drzi vela veci a je tazke uniknut z Quita. V Minde som si nazivala komunitny zivot, v kruhu cestovatelov a usadlikov, ktori sa snazia robit vela pre miestne deti, rozne kruzky, capoeira a pod. Prijemny zivot, tazko sa mi odchadzalo. Ale plany sa menia stale, tak radsej ani nejdem pisat, ake som mala a ake mam dnes.
Prepacte za diakritiku, mna osobne to irituje trosku, ale na spanielskej klavesnici vam mozem pisat akurat ñ a ç haha.


Vypite si za mna a poriadne si uzite tu ojedinelu predvianocnu atmosferu, ktora je doma.
Un besooooo

Casa Equinoccio

Je mi ľúto opustiť tento priestor v ktorom som spoznala  veľmi veľa super ľudí, naučila sa veľa vecí, jednoducho výmena obojstranná. Casa Equinoccio je fenomén. Známa medzi mochileros, kde je vždy veľa dobrých ľudí.

Vystriedala som všetky izby, boli časy, keď sme boli aj 15 na byte. Vladne tu mier a chaos, upraces a o 2 hodiny je to opat spinave, hudba hra cely den, chyba toaletak, ale vsetko to vynahradi spolocny dusok kavy, obcas spolocne vecere, ranajky oslavy narodenin, pivko a pod. Juj bude mi to tu chybat, ale potrebujem si od tohto miesta oddychnut, udialo sa tu toho vela za ten cas co som tu byvala, aj veselych aj smutnych veci. Kazdemu by som dopriala zazit aspon par dni v tomto priestore casa Equinoccio:).

Moja izba

S Casandrou, naším maskotom v pozadí

Tri bláznivé spolubývajúce, Negra a Adri

Takto sme si nažívali;)

a tak a tak

Mompiche

V Quite akoby skapal pes, vec sa nehýbu dopredu, niekedy akoby cúvali. Prší a veľa a je tu riadna zima. Dokopy celkom depka. Nejak ma to ťahá cestovať. Na pár dní som si dala pohov od tohto stavu a vybrala som sa a kamoškami na pobrežie, do dedinky Mompiche, čítaj Mompiče:).

Júj riadne super mi bolo, dedinka najviac pokojná, domáci povačšinou černosi alebo počerní s riadnymi telami, svalmi až po členky:P mladí vačšinou surferi. Dedinka bez betónu, človek celý deň chodí bosí a dáva si bahenný kúpeľ...mňaam. Slnka som síce veľa nenačerpala, zato vody dosýta. A rýb ešte viac. Každé ráno sme chodili na pláž pýtať si pár rybyčiek od miestnych rabárov, ktor sa vracali z mora, raz sme boli aj s Lorenou, brazílčankou, na love, o 4 ráno sme vyrazili s miestnymi rybármi na more, bála som sa morskej choroby, ale dala som to v pohodičke, miestami mi síce nebolo do reči, ale pohľad na horizont pomáha;).

Pokukali sme miestne pláže, čiernu pláž, kde je čierny piesok, ostrov Portete a inak sme veľa času strávili čumením do mora, trénovaním slackllinu na pláži a hlavne pripravovaním rýb, ktoré sme získali. Vrátila som sa smradľavá od ohňa a rýb..parádička. Zapichla sa mi kostička z ryby do krku, nedá sa vybrať, teraz ma bolí trošku uzlina z toho, čakám, že to prejde, inak budem musieť lekára navštíviť:/. Raz čakajúc na rybárov, kým sa vylodia, som si bola zabehať po pláži, takú svalovicu na lýtkach som mala z behu po piesku waaaw;) ťažko sa mi veru chodilo, jógu som pár krát na pláži dala. Plavky som nepoužila ani raz, pláže boli prázdne, kupko na ostro;).

Inak polku ruksaku zabral foťák a pamäťovú kartu som zabudla v PC, takže sa foťáčik trošku previezol, opár fotos som dala na mobile aspoň:

https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Mompiche?authkey=Gv1sRgCOTI8JHOqOyMkgE&noredirect=1

Inak asi opäť zdvihnem kotvy na chíľu a pocestujem riadne túto krajinu, zatiaľ plánujem vyraziť niekedy v strede novembra..

Akro, telo & umenie bežného dňa

Vďaka super ľudom hippie a viajeros sa učím neskutočne veľa rôznych zručností a zažívam šialené chvíle, po ktorých som vždy len v kútiku duše snívala.

Spievala som na ulici Mais que nada a iné piesne spolu s dvoma super ženami. Pracovali sme na našich hlasoch a veľa som sa naučila hoci len z DO RE MI FA SL LA SI DO

veľa krát som bubnovala a potrénovala ruky a prstíky.

Konečne som si vyrobila "banderas" vlajky na točenie...od nich sa dá neskôr postúpiť na točenie ohňov;) takže moje zápästia dostávajú zabrať.

Navštívila som miestny sociálny cirkus, kde môže prísť ktokoľvek a trénovať. Majú tam stuhy a hrazdy, žinienky a všetci robia akrobaciu a veľa ťa naučia, mňa napr. žonglovať okrem iného.

Pár krát do týždňa sa stavím v miestnej tržnici a pýtam si nepredateľné ovocie, zeleninku, hladom neumieram, práve naopak, juuj jem do zblbnutia.

Mindo

Cloud forrest (oblačný les)

Príjemná dedinka neďaleko Quita. Džungla, vlhkosť, rieky a vodopády. Chill na minulý víkend, pomáhali sme v bare týpka, u ktorého sme prespali. Veľa viajeros, veľa artesanos. Dá sa tam robiť veľa vecí, ja som skôr oddychovala, spoznala veľa ľudí. Príjemné. v noci bubnovačka a čítanie poézie.

Culaguango bajo & Cotopaxi

Výlet nečakaný, rozhodovanie=30 sekúnd a išlo sa. 7 ľudí: Argentína, Kolumbia, Brazília a ja, smer Latacunga. Veľa stopov, veľa áut s otvoreným kufrom (camionetas), kopec srandy, super výhľadov, počasie všetkého možného druhu. Farma a jej šialená rodinka, prasce, kôň, kravy, ovce, sliepky, psy, domáce mlieko, syr, vajcia, kopec jedla, super miesto, super domček, úžasný oddych. Parádička. 

Druhý deň výlet do národného parku Cotopaxi, kde sa nachádza druhý najvyšší vrch v Ekvádore, aktívny vulkán Cotopaxi (5897mnm), ľadovec. Zima, dážď, sneh, vietor, výstup, najväčšia radosť. Vyliezli sme na Refuge (horská chata), opäť nový rekord výškový osobný - 4864 mnm. Ďalej nás nepustili k ľadu kvôli zlej viditeľnosti. Cestou dolu sa nám vulkán ukázal v plnej kráse, cvakali sme jedna báseň, až kým sme si doslova prsty necítili, zima tam bola veliká, čo vám poviem;). 

Po návrate nastal môj čas, domáci mi nakázal uvariť typické slovenské jedlo. Ajajaaaaj. Čo možnosti a sily dali som paradajkovú kapustu vymajstrovala. Varenie pre 12 ľudí done. Po celodennom výlete, zime boli asi všetci riadne vyhľadovení a spapali všetko:) a vraj im aj chutilo.

Deň tretí pohodička na farme, vylihovanie, papanica, kúpanie sa v ľadovom potoku, jóga, chill and i left. Juj ako ťažko sa mi odchádzalo, ostatok je doteraz nezvestný, asi je im dobre a stále sú na farme a majú sa jak prasiatka. Ja som sa do Quita vrátila, do po dlhom čase prázdneho bytu bez couchsurferov,  Riadny šok a celkom smutné, ale práca v Tinku je super a vraciam sa spokojná.V práci som si požičala bajk, opäť sa na chvíľu teším z tátoša. 

Na zasmiatie: na farme mi padla zubná kefka do záchoda:( deň a pól som si naozaj ako smradľavá farmárka pripadala.

fotíkos: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/CulaguangoCotopaxi?noredirect=1#

packoška

News

Včera som dostala víza na 180 dní:).

Tento týždeň sa otvorila Waldorfská škôlka v centre permakultúry Tinku. minulý týždeň sa mi otvorilo veľa nových možností. Pracujem v tej škôlke a ponúkli mi otvoriť krúžok jógy, chcú, aby sa trošku otvorilo centrum pre verejnosť. Parádny priestor, človek sa cíti von z mesta, domček, v ktorom je aj škôlka je z hliny. Trošku bojujem so vstávaním o 6 ráno každý deň. 

Inak sa mám fajn veci sa hýbu, niekedy až nestíham:).
Packa

Pohyb

Život sa hýbe a ja mu za to ďakujem.

O chvíľu sa sťahujem, absolvovala som 2 pohovory, uvidíme, čo z toho bude.

Mám chuť sa ostrihať, potetovať.

Kúpila som si sukňu,

ooo soľ, potrebujem ťa viac ako soľ!

ooo cukor, ako mi krásne oslaďuješ život!

ooo jedlo, neviem sa ťa dojesť!

ooo život, ešte že vieš byť dynamický!

Óda.

Toto bolo pred 2 týždňami.

Dnes: presťahovaná, stále bez práce, potetovaná, konečne jem trošku menej, idem si požiadať o víza na pol roka.

Zomrel Max. Poliak, ktorý prišiel na 2 dni k nám, odišiel a na ceste do Kolumbie mal haváriu na motorke. Lea, dievča, ktoré tu bývalo, bolo 2 dni nezvestné, našli ju v nemocnici v hlbokej depresii, odmieta kohokoľvek vidieť.

Tieto momenty ukázali, akí sú Ekvádorčania. Ochotní pomôcť za každých okolností, nenechajú ťa na holičkách. Veľmi príjemný pocit. 

Ekvádor je momentálne plný protestov:

Yasuní, národný park Ekvádoru, v ktorom žije niekoľko nedotknutých komunít, s biodiverzitou najbohatšou na meter štvorcový na svete. Correa, prezident, vyhlásil, že idú explotovať vaic a viac ropy v danej oblasti ako záver toho že NGOs a bežný ľud ako aj podpora s iných štátov, nebola dostatočná na získ peňazí, ktoré by vanhradili zisk z explotácie. 

http://www.theguardian.com/world/2013/aug/16/ecuador-approves-yasuni-amazon-oil-drilling

Antisana

V pondelok som sa vrátila z 3 dňovej návštevy 11 dňovej expedície, ktorej som sa nakoniec nemohla zúčastniť. Prostredie, v ktorom sme sa stretli, bolo úžasné. Jeden zo mála "nevados" zasnežených vulkánov v Ekvádore, široké stráne, divá zver- kone, lamy, jelene, kondory a i, veľa zvieracích kostí, drsná realita miestneho kolobehu prírody. Stany, zima, vietor, slnko, výška nad 4000mnm, iba tráva a mini kríky, žiadne stromy a my. 

To ma fascinovalo a neustále som sa snažila získať info o špecifikách stanovania v danom prostredí. Je nemožné sedieť v noci pri ohníku a zohriať sa, bez toho aby si človek doniesol vlastné drevo. Bez stanu je to tam celkom drsné. Celta sa použiť nedá, nieje o čo ju uviazať. V noci líšky, treba jedlo skladovať u seba v stane, niet konára na zavesenie a vonku ti ho zvery zožerú. Dažďu a podobným veterným záležitostiam sa len ťažko vyhnúť, schovať sa dá iba v stane. Ekvádorčania mi vravia : "Vy máte stromy, lesy,kde sa dá schovať, ale veľa zvery, pred ktorou musíte byť v strehu. Našou najväčšou výzvou je počasie, klíma, ktorá sa neustále mení a človek s ňou často bojuje". 

Decká absolvovali 24 hodinové sólo, cítila som sa ako princezná medzi 7 mužmi, jedla som úplné mňamky pripravené na variči, my (inštruktori) sme zachraňovali prevrátené auto, ktoré nezvládlo miestne cesty, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.

veľa krásnych fotos: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/AntisanaOB?authkey=Gv1sRgCMGUvpu17OrhmQE

aroma

levanduľový masážny olej...gebrím sa s ním každý deň

guayusa...sušené listy rastliny, posvätného stromu, ktorý pochádza z Amazonského pralesa Ekvádoru. Po káve má najviac kofeínu a je druhý najsilnejší antioxidant po kakau. Je bohatá na veeeľmi veľa vitamínov a minerálov. Miestni indiáni pijú odvar (čaj) každé ráno na lačno na získanie energie a na liečenie rôznych zdravotných problémov. Botanická sesternica Yerba Mate. mňam

palo santo...vysušené drievko z posvätného stromu, ktoré sa používa na čistenie priestoru a energií, nemôže chýbať pri šamanských rituáloch, uvoľňuje a zlepšuje stav pri chrípke, alergiách, bolesti hlavy a kostí. Je to repelent. Má intenzívnu sladkastú vôňu. Keď som sa s ním stretla prvý krát v Kolumbii, zamilovala som do jeho vône a mala som pocit, že ju poznám odjakživa. Evokuje pocit harmónie, pohody, pokoja. Just love it.

a ešte vonné tyčinky, kedže vôňa palo santo je veľmi intenzívna, je dobré ju občas prekryť niečím iným. 

Tak som sa obalila vôňami a krásne si v nich poletujem.

Colombia

Na 2 dni som si odskočila s Cami do Kolumbie, ona potrebovala prekročiť hranice, ja vidieť las Lajas.

Bol to výlet gastronomický, buňuelos, chocolate con queso, arepas con queso, jugo de mango, čokoládka yet, vysnívané jumbo maní, mamoncillos, tinto...mmmm

123

helou:) chaos v hlave, telo bez energie a život bez významných udalostí zapríčinili, že som sa dlhšie neozvala. Pardón:)

Chronologicky: som sa poflakovala nočným Quitom, que rico y sabroso es bailar salsa! konečne po sto rokoch som bola tancovať salsu, juj, už som aj zabudla aké zmyselne chutné to je. Až na to, že mi nejaká ženská stúpila s opätkom na nohu a neuveriteľne to bolelo a dodnes mám nohu opuchnutú a modrinovú. Acroyoga a cyklofestival, kde som si asi privodila zápal priedušiek tak vám poviem. Riadne sa okosilo a ja som bola od rána iba v sandálkach a svetríku.

No a potom som sa vydala na SAMAI, tábor pre decká od 7 do 12 rokov zo zbohatlíckych rodín. drsňáčina. mala som na starosť malé dievčatá, konéééc, ale nakoniec fajn haha. Hneď na druhý deň po príchode som riadne ochorela, aspoň som mala čas oddýchnuť si od mojich krpatých báb haha. SAMAI je tábor športového outdoor charakteru, veľa bike, kajaku a lezenia, lanových aktivít a miniexpedície, komunitnej práce pre miestnu školu, kde sme stavali kurín. Každý deň sa pred jedlom prezentuje tanečnospevácke vystúpenie oddielov, ktoré treba stále vylepšovať, po jedle sa ďakuje kuchárkam za jedlo a robia rôzne aplauzy, riadne sa búcha do stolov a kričí na plné hrdlo, to mi bolo trochu dosť proti srsti, ale dobrá stratégia, ako udržať deti sedieť v miestnosti vyše hodiny.  

Tak toto bolo minulé týždne, tento týždeň som ležala v posteli a liečila sa, kašeľ a pod. Už ma riadne mrle žrali, tak som bola s Gaby na kickboxe, naučila som sa nejaké výpady a Gaby bola v sobotu na súťaži prvý krát v živote, tak sme ju boli povzbudiť. Nepáči sa mi to, je to krutý šport a všetky bojové umenia, čo tam boli sa mi nepáčili. Už to nechcem asi nikdy vidieť , je to kruté, brutálne. Bola som s kolegom z OB na bikoch, dosť downhill v parku Metroplitan, čo je úplný les hore dole bez signálu, celkom mi lepilo, že keď sa stratím, čo tam budem robiť haha, nakoniec všetko ok. Bola som na výstave tetovaní a všetkého okolo toho, Diego, Gabyn frajer ma presviedča, že si pôjdeme dať všetci nejaké u jeho kamoša...sakra, celkom som sa nechala uniesť, bola to pecka, niektorí tetri úplne reálne veci tetovali a ty si sa mohol pozerať. 

Fotky teraz moc nemám v rukáve, stále som hladná, dokonca aj v najväčšej chorobe ma jedlo ťahalo hahahahahaha. Pozdravujem, nabudúce snáď s oveľa lepším príspevkom plným zaujímavostí ;). Packu na to!

čau

týždeň v Quite

http://www.youtube.com/watch?v=5kVWqvGf_rM&list=PLC05B16870C724D8A&index=17

Posledný týždeň som strávila v Quite a jeho okolí. Môj deň sa často stáva zaujímavým v podvečerných hodinách;) takmer nikde som nebrala foťák, užívam si mestský život. Inak návrat z pobrežia do Quita nie je jednoduchý, bola mi zima a celkom ťažko sa mi dýchalo.

Život v Quite sa mi zatiaľ veľmi páči, vzdialenosti nie sú také obrovské ako v Bogote, život je tu kľudnejší, ľudia sú ľuďmi:) veľmi priateľskí, ale nepreháňajú to ako kolumbijčania, sú pokojní a veľmi príjemní. Mesto, hoci sa zdá byť veľké, je napokon malé a hoci poznám 5 a pol človeka, stretávam ich kade-tade. Klíma je super, väčšinou doobeda, cez deň pečie slnko a večer je zima ako v horách. 

Bola som na pohovore v Outward Bound Ecuador, super atmoška, super ľudia, idem s nimi dobrovoľníčiť. Budúci týždeň idem na detský tábor a v auguste na 11 dňovú expedíciu, fijú, neviem sa dočkať. Trošku som dala urban exploring, objavila som jednu milú slowfood reštiku, kde hrali moje obľúbené Toto la Momposina (Colombia). Videla som ako sa hrá bicypólo (pólo ako na koňoch hráš na bajkoch, zabiják). Stretla som sa s Pedrom z Ruta Maya, vraj mu nejaká Slovenka zlomila srdce. Hromadia sa mi príbehy vzťahov na diaľku, držím palce všetkým, ktorým to funguje a objímam.

Bola som sa pozrieť na box:D, ani neviem prečo. Normálny ring, týpci skákajúci v županoch, 3 ľudia okolo súťažiaceho, rozhodcovia s mašličkou na krku, hudba z Rockyho, takmer nahé ženské prechádzajúce sa po ringu ukazujúce, koľkatý round dávajú a diváci pískajúci a hulákajúci. Nebolo to také nepríjemné ako sa zdá vo filmoch, nevidno krv a nie sú spomalené zábery a zblízka. Väčšinou som ani nezaregistrovala, čo sa deje a týpek ležal na zemi, alebo odstúpil. No ale nemôžem povedať, že by ma to bavilo. No a práve som zistila, že všetky videá, čo som urobila sú vlastne fotky a že to nemá žiadnu kvalitu. Yes.

V sobotu som bola na acroyoga v parku, veľmi príjemné, stratil sa nám pes, tak sme ho hladali vyše 2 hodín po parku. Vraj ho potom našli. Večer ma Gaby zobrala na oslavu narodenín jej kamošky. Nakoniec ale vzišlo, že má narodky až v pondelok a ja som mala v nedeľu, takže všetci gratulovali aj mne a bolo to trošku čudné. Veeľa sme pojedli, becherovku popili. 

Na narodeniny som sa stretla s Cami, s ktorou som sa spoznala v Bogote. Pozvala ma do Papallacta - termálne pramene, veľmi horúce a vedľa veľmo ľadová rieka, mňam. Vďaka Cami som spoznala Adri a Manu, trošku hippie, super ženy, s ktorými sme si urobili tento výlet. Moja krvná skupina, super výlet so super ľuďmi. Na narodeniny zresetovať a poriadne sa vyčvachtať:). Samozrejme, že to nemohlo mať hladký priebeh:), najprv sme zabudli natankovať a neskôr už nebola pumpa, tak sme sa museli vrátiť, potom sa nám vybila batéria na aute, pak nám nešiel bus do Quita a pod., ale všetko sme zvládli a riadne sa pri tom nasmiali. 

Ďakujem krásne za priania, dobre mi to padlo, dušu pohladilo. Objímam.

Včera som sa vybrala do parku, zacvičila jógu, stretla s babami a šli sme spolu na Danza Primal (tanec na harmonizáciu čakier). Bola to riadna pecka, plakala som, kričala, spievala, bojovala. Po tanci sme analyzovali naše zážitky. Sila, oslobodzujúce, posilňujúce. Je to pod školou transpersonálnej psychológie. Možno sa vydám touto cestou, chcem sa zúčastniť podobných akcií. Manu má dnes narodeniny, tak včera, keďže bol nov, sme to spojili a šli do Casa de cultura, kde sa stretli streetmuzikanti a rôzny artisti, hipiie ľudia, založili oheň a hrali, spievali, tancovali a my s nimi až do konca. Super super. A nakoniec sme zistili, že Adrin kamoš, ktorý tam bol tiež, je môj kolega z OB a ideme spolu na tábor;). 

Čo vám ešte poviem, zlomila som si dioptrické okuliare, hups, ale zatiaľ držia. Vyzerá to, že tento týždeň bude pokračovať v trende osláv a nočných výletov:). 

Majte sa krásne. 

La costa...pobrežie

Ahojte moji milí.

Uaš, neviem kde začať asi pekne od začiatku skúsim. 

Guayaquil je najväčšie mesto v Ekvádore, rozpráva sa o ňom veľa a všeličo, hold asi je to daň za to, že je najväčšie. Strávila som v ňom zopár príjemných hodín, keďže bolo pod mrakom, inak je tam vraj nechutne teplo. Prešli sme kus promenády pri rieke a navštívili mestský park plný leguánov. Boli všade, na stromoch, riadna sranda.

 Odtiaľ sme sa večer vydali do Salinas, kde má Ferdinandina babka dom, v ktorom sme zotrvali. Celý čas sme papali plody mora, húpali sa v hamake, čilovali. Pobrežie Ekvádoru, hlavne juh, kde som bola ja, je momentálne pod mrakom, slnko vykúkne raz za uhorský rok, zato klíma bola pre mňa super, aspoň som neumierala od tepla a ani toľko ľudí tam nebolo. Sezóna pre nich začína v októbri. Čo to z mesta sme obehli, boli na najvystúpenejšom cípe Ekvádoru zasahujúceho do oceánu, videli sme veľryby, plávali rovno pod nami uáš a sú obrovské. Práve teraz totiž migrujú do strednej Ameriky, kde sa množia a potom sa opäť vracajú do Antarktídy a dokolečka dokola.

Neskôr som šla stopom s Fer do Montaňity, tam sme prespali, požúrovali a šli do praku Los Frailes, kde sú nádherné pláže v nedotknutom prostredí, super. Videla som 3 hady waaa.

Potom sa naše cesty s Fer a Mateom rozišli, už som cítila riadnu ponorku medzi nami. Ja som sa vydala späť do Montaňity, kde som okúsila zážitok surfovaniaJ. Momentálne ma bolia mrte bedrové kosti, kolená a hrudník, ako tak človek je na tej doske. Mala som rešpekt, niekedy až strach, ale bolo to fajnové. Hneď na druhý alebo tretí krát som stála, mala sérku parádnych pokusov a potom mi už rýchlo odišli sily, hlavne keď ma inštruktor zobral hlbšie do mora, aby som skúšala lepšie vlny kokooooooos, tak to som už vôbec nedávala, bola som unavená a každý pokus skončil papulákom do vodyJ. V Montaňite jemne mrholilo celý čas, takže sa mi ani fotky robiť nechcelo. Keďže je to mini dedinka, všetko sa premenilo na bahno, skoro všetci chodili bosí. Bolo veľa turistov, ale vraj to je nič oproti tomu, čo tam býva keď je sezóna. Inak som tu stretla asi 4 baby, ktoré boli ešte o hlavu vyššie odo mňa. Dobrý pocit.

Vždy som si myslela, že som neni schopná žiť pri mori, oceáne. Tu ma to celkom zlákalo. Tie vlny, ich sila a hluk nejak ma to priťahuje. Jediná vec, čo ma rušila, bolo, že som mala piesok všade a stále. A chytila ma alergia na slnko po sto rokoch. 

S chuťou sa už vrátiť a poriešiť niečo v Quite som potrebovala ísť cez Puerto Lopéz, veľmi príjemná dedinka, kde sa mi podarilo prísť práve v čase západu slnka, na chvíľku sa vyčasilo a videla som krásny západ slnka, dala si mangový džús a šla do Quita. A dnes leňoším nakoľko som celú noc moc nespala, lebo autobus mi bol primalý:D.

No a musím fotky zavesiť normálne, lebo toľko vám toho chcem ukázať...a nejak ma popadla mánia fotiť sama seba ha taký narcisko malý;).

Guayaquil: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Guayaquil?authkey=Gv1sRgCKDvtu3YiuL49AE

Salinas: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Salinas?authkey=Gv1sRgCJi6r9vYvoegWA

Montaňita & Los Frailes: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/MontanitaLosFrailes?authkey=Gv1sRgCNqP6a2WlsDzLg

Veľryby: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Velryby?authkey=Gv1sRgCPC_q4iQ5_KgnAE#

Puerto Lopéz: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/PtLopez?authkey=Gv1sRgCIKlstylk92m2wE#

Inti Raymi

Letný slnovrat v Otavalo

V piatok som šla s partičkou ľudí z couchsurfingu do mestečka Otavalo, ktoré je preslávené svojimi trhmi. Ale šli sme tam predovšetkým z dôvodu osláv letného slnovratu. Je to miesto plné indiánov, ktorí si zachovávajú svoje tradície a rituály. Jedným z nich je aj letný slnovrat, Inti Raymi v jazyku Quichua. 

Kúpali sme sa vo vodopáde Peguche. O polnoci so splnom nad hlavou a pár miestnymi, ktorí nám dali potrebné inštrumenty na vykonanie očisty počas slnovratu. Rituál spočíva v tom, že si nájdeš 3 kamene, 1 je tvooja minulosť, druhý prítomnosť a tretí budúcnosť. Všetkými tromi prejdeš po celom tvojom tele, pričom ich potom hodíš do vody odísť ale budúcnosť si necháš až do budúcoročného letného slnovratu.  Ošľaháš sa žíhľavou a piješ puntas, miestny alkohol z cukrovej trstiny. Bolo to magické, silné. Vonku neskutočná kosa. Potom sme si urobili vlastnú dízu vonku v parku do rána.

Bývali sme v neskutočnom hosteli, resp. rezidencii, ktorú vlastnili dvaja staručkí ľudia, teta bola riadna sekera, hneď si keš vypýtala. Malo to asi 4 poschodia, všetko mrte úzke, jednoizbové, veľká sranda. 

Na druhý deň sme kukli trhy, čo to pokúpili, pozreli park s vtákmi, boli tam aj kondory wáw. Išli sm sa pozrieť na lagúnu Cuicocha. Bol spln, sa robili ďalšie tradičné obrady, tance a ták. Dali sme výlet loďkou po lagúna, ktorá vypĺňa kráter stále aktívneho vulkánu Cotacachi, si poprdkáva bublinky;).

Fernanda, jedna couchsurferka miestna nás pozvala do ich rodinného domu v Salinas, na pobreží. Takže dnes v noci vyrážam spolu s Mateom do Guayaquil a odtiaľ zajtra/pozajtra do Salinas. Troššku si mora užiť a sily načerpať.

E.

Quito

Quito je super zaujímavé mesto.

Podobne ako Bogotá sa ťahá do strán, na juh (chudoba) a na sever (bohatstvo). Je veľmi hornaté mesto a priznám sa, že sa mi v ňom ťažko orientuje. Leží vo výške 2850m cca a vraj najvyššie položené hlavné mesto na svete, lebo La Paz (Bolívia, nieje hlavné mesto).

Bývam zatiaľ u Gaby (kamarátka z cesty po strednej Am.). Poloha domu je parádna, veľmi blízko starej časti mesta, pri parku Itchimbia. Má 3 veľkých psov, ktorí sústavne brešú;). Počasie je super, dosť teplo, tu sa bez opaľovacieho krému fakt nedá, dnes to bude prvé, čo si kúpim. Som riadne pripečená.Postupne sa tu začínam orientovať. Gaby pracuje, vidíme sa iba večer na chvíľku. Som si strojcom svojho dňa.

Pozrela som staré mesto, koloniálne, kde to žije úplne iným štýlom života ako v ostatných častiach mesta, kukla katedrálu.

Ďalší deň som sa stretla s 2 kolumbijčanmi, Isou a Felipem, cez couchsurfing a šli sme spolu na Telefériqo. Je to lanovka, ktorá ťa vyvezie do výšky 4050 mnm. Zatiaľ najvyššie ako som bola;). Po vystúpení z lanovky je človek v úplne inom svete. V tej výške už pomaly nič nerastie iba tráva, občas nejaký krík. Daj sa tam robiť rôzne túry, no nás zastihol dážď asi po 40 minútach kochania sa a prechádzky. Dokonca to prešlo do krúpov, tak sme sa snažili bežať a kričali au au lebo to bolelo:D. Nakoniec sme sa schovali už dosť mokrí v kaplnke.

Po návrate na stanicu sme si dali horúcu čokoládu, stretli kamošky z lanovky, čo s nami išli smerom hore. Isa sa ich pýtala, či nám nevedia odporúčiť nejakú dobrú lacnú reštiku poblíž, nakoniec nás zobrali autom, urobili nám okružnú jazdu po Quite, spolu sme sa najedli, odviezli ma až k domu a nakoniec sme s kolumbijčanmi dali ešte pivečko na teraske s úžasným výhľadom na rozsvietené staré mesto. 

Včera som bola v Mitad del mundo (stred sveta). Monument na rovníku, prechádza tade rovníková čiara. hoci je monument asi o 200 metrov posunutý od ozajstnej rovníkovej čiary, samozrejme i tak je to veľká atrakcia. Vraj tu človek váži menej;).

Odtiaľ sa dá navštíviť veľa zaujímavostí. Mne odporúčili ísť na miesto, z ktorého je vidno kráter sopky, v ktorom žijú lokálni indiáni, kráter volkánu Palulahua. Bohužiaľ, miesto bolo už plné hmly, vraj každý deň o tretej poobede sa kráter zahalí hmlou. Boli sme tam skôr, ale nepodarilo sa. Ale stretli sme miestnych, ktorí šli dole kráterom do dediny. Vraj sú to 2 kiláky strmo dole. Na fotke môžte vidieť 80 ročnú tetu, ktorá si fičala riadne dole. Potom ako kompenzáciu nás ujo zobral na posvätné miesto inkov, Rumicucho, kde zajtra na letný slnovrat zapadá medzi dvoma horami slnko a posledný lúč dopadá do stredu kruhu. Veľmi zaujímavé miesto. Bol tam aj oltár v tvare gule, ktorého sa mi nechcelo pustiť. Odtiaľ je vidno aj kopec, na ktorom pred 1000 rokmi určili, že je v línii rovníka, je tam monument, pri ktorom sa robia práve zajtra obradné rituály. Ja pôjdem zajtra do Otovalo, miesta famózneho svojimi trhmi, kde miestni indiáni zajtra robia rôzne ceremónie na počesť letného slnovratu. Neviem sa dočkať.

Dozvedela som sa, že ak chceš niečo vybaviť a potrebuješ sa legitimovať, často od teba ako ekvátorčana pýtajú voličský preukaz. Volenie je povinné. V parku Carolinas, je vraj nebezpečnejšie chodiť po západe slnka, lebo sa v stromoch ukývajú zlodeji, ktorí na teba skočia:). Inak je tu oveľa čistejšie ako v Kolumbii a veľmi príjemne.

Oh decká a inak fakt vyzerám jak prasátko. Tu ani nižšie ako 30 faktor nezoženiete, celkom chápem, ponúkali mi aj 100. A ten fľak na všetkých fotkách, no neviem ho identifikovať, odstrániť, už som rozobrala asi celý foťák. 

Tak toľko zatiaľ, teším sa na najbližšie dni. 

Pekný slnovrat prajem.