Quito

Quito je super zaujímavé mesto.

Podobne ako Bogotá sa ťahá do strán, na juh (chudoba) a na sever (bohatstvo). Je veľmi hornaté mesto a priznám sa, že sa mi v ňom ťažko orientuje. Leží vo výške 2850m cca a vraj najvyššie položené hlavné mesto na svete, lebo La Paz (Bolívia, nieje hlavné mesto).

Bývam zatiaľ u Gaby (kamarátka z cesty po strednej Am.). Poloha domu je parádna, veľmi blízko starej časti mesta, pri parku Itchimbia. Má 3 veľkých psov, ktorí sústavne brešú;). Počasie je super, dosť teplo, tu sa bez opaľovacieho krému fakt nedá, dnes to bude prvé, čo si kúpim. Som riadne pripečená.Postupne sa tu začínam orientovať. Gaby pracuje, vidíme sa iba večer na chvíľku. Som si strojcom svojho dňa.

Pozrela som staré mesto, koloniálne, kde to žije úplne iným štýlom života ako v ostatných častiach mesta, kukla katedrálu.

Ďalší deň som sa stretla s 2 kolumbijčanmi, Isou a Felipem, cez couchsurfing a šli sme spolu na Telefériqo. Je to lanovka, ktorá ťa vyvezie do výšky 4050 mnm. Zatiaľ najvyššie ako som bola;). Po vystúpení z lanovky je človek v úplne inom svete. V tej výške už pomaly nič nerastie iba tráva, občas nejaký krík. Daj sa tam robiť rôzne túry, no nás zastihol dážď asi po 40 minútach kochania sa a prechádzky. Dokonca to prešlo do krúpov, tak sme sa snažili bežať a kričali au au lebo to bolelo:D. Nakoniec sme sa schovali už dosť mokrí v kaplnke.

Po návrate na stanicu sme si dali horúcu čokoládu, stretli kamošky z lanovky, čo s nami išli smerom hore. Isa sa ich pýtala, či nám nevedia odporúčiť nejakú dobrú lacnú reštiku poblíž, nakoniec nás zobrali autom, urobili nám okružnú jazdu po Quite, spolu sme sa najedli, odviezli ma až k domu a nakoniec sme s kolumbijčanmi dali ešte pivečko na teraske s úžasným výhľadom na rozsvietené staré mesto. 

Včera som bola v Mitad del mundo (stred sveta). Monument na rovníku, prechádza tade rovníková čiara. hoci je monument asi o 200 metrov posunutý od ozajstnej rovníkovej čiary, samozrejme i tak je to veľká atrakcia. Vraj tu človek váži menej;).

Odtiaľ sa dá navštíviť veľa zaujímavostí. Mne odporúčili ísť na miesto, z ktorého je vidno kráter sopky, v ktorom žijú lokálni indiáni, kráter volkánu Palulahua. Bohužiaľ, miesto bolo už plné hmly, vraj každý deň o tretej poobede sa kráter zahalí hmlou. Boli sme tam skôr, ale nepodarilo sa. Ale stretli sme miestnych, ktorí šli dole kráterom do dediny. Vraj sú to 2 kiláky strmo dole. Na fotke môžte vidieť 80 ročnú tetu, ktorá si fičala riadne dole. Potom ako kompenzáciu nás ujo zobral na posvätné miesto inkov, Rumicucho, kde zajtra na letný slnovrat zapadá medzi dvoma horami slnko a posledný lúč dopadá do stredu kruhu. Veľmi zaujímavé miesto. Bol tam aj oltár v tvare gule, ktorého sa mi nechcelo pustiť. Odtiaľ je vidno aj kopec, na ktorom pred 1000 rokmi určili, že je v línii rovníka, je tam monument, pri ktorom sa robia práve zajtra obradné rituály. Ja pôjdem zajtra do Otovalo, miesta famózneho svojimi trhmi, kde miestni indiáni zajtra robia rôzne ceremónie na počesť letného slnovratu. Neviem sa dočkať.

Dozvedela som sa, že ak chceš niečo vybaviť a potrebuješ sa legitimovať, často od teba ako ekvátorčana pýtajú voličský preukaz. Volenie je povinné. V parku Carolinas, je vraj nebezpečnejšie chodiť po západe slnka, lebo sa v stromoch ukývajú zlodeji, ktorí na teba skočia:). Inak je tu oveľa čistejšie ako v Kolumbii a veľmi príjemne.

Oh decká a inak fakt vyzerám jak prasátko. Tu ani nižšie ako 30 faktor nezoženiete, celkom chápem, ponúkali mi aj 100. A ten fľak na všetkých fotkách, no neviem ho identifikovať, odstrániť, už som rozobrala asi celý foťák. 

Tak toľko zatiaľ, teším sa na najbližšie dni. 

Pekný slnovrat prajem.