Dnes mi zacali Vianoce. Vone, teplo rodinneho krbu, stretnutia s najblizsimi. Bolo mi smutno ze to nezazijem s Vami, v zime si pochlipkavat varene vinko na namesti, ist od stanku k stanku a ochutnavat, ktore je lepsie:P, dat si mastene lokse, poriadne vymrznut a potom prist do tepla domova, zabalit sa do deky a pozriet si americku hovadinu v TV.
Potom som si vsak uvedomila, ake pozehnanie mam, byt tu v krajine zazrakov, s vela vzacnymi ludmi, ze moj zivot je tak trosku odlisny od ostatnych, a hoci na mna niekedy pride takato melancholia, som velmi stastna, ze tu mozem byt a nasavat zivot so vsetkym, co prinasa.
Ja sviatky pravdepodobne stravim niekde pri alebo v Amazonskom pralese, snad sa mi tam podari dojst. Po 2 tyzdnoch som sa vratila z Minda do Quita, zaplatila poplatok na kurz jogy a ine, opat ma tu drzi vela veci a je tazke uniknut z Quita. V Minde som si nazivala komunitny zivot, v kruhu cestovatelov a usadlikov, ktori sa snazia robit vela pre miestne deti, rozne kruzky, capoeira a pod. Prijemny zivot, tazko sa mi odchadzalo. Ale plany sa menia stale, tak radsej ani nejdem pisat, ake som mala a ake mam dnes.
Prepacte za diakritiku, mna osobne to irituje trosku, ale na spanielskej klavesnici vam mozem pisat akurat ñ a ç haha.
Vypite si za mna a poriadne si uzite tu ojedinelu predvianocnu atmosferu, ktora je doma.
Un besooooo
