Bežný život v Bogote

7.9. Život je plný zázrakov, sklamaní, pádov a vzostupov. Dnes som šla s úsmevom na tvári a krásnym pocitom na duši, novým nápadom do života, ktorý ma fascinuje. Na to strata môjho deduška. Zbohom ostávaj, ľúbim ťa, dedko Jožko.

8.9. V sobotu som bola pozvaná na obed s veľmi fešným týpkom. Večer som sa stretla s jedným couchsurferom, ktorý chce ísť na slovensko, nejak sa to zvrtlo na opitie sa a veci s tým spojené. V nedeľu som nebola schopná vstať z postele, lebo kolumbijská borovička je mrte sladká takže je z nej riadny bolehlav. A celodenný.

Teraz sa tu všetci hráme hru na tajného priateľa, ktorému máš niečo pripraviť, kúpiť...lebo september je tu mesiac lásky a priateľstva a to je tu väčší sviatok ako Valetnín, ale nielen zamilovaných, ale všetkých, aj kamarátov, aj kolegov v práci. Tak si tu dávame nielen malé darčeky..unavuje ma to;).

Užívam si čas strávený s deťmi v škôlke, minule mi dievčatko povedalo, že mám zuby ako zajac a ďalšia mi povedala, že oblečenie si treba prať, lebo že mi mrte smrdi sveter ha:D. Decká su jednoducho super.

V supermarkete sa minule tety tešili, lebo ma využili, aby som im niečo zvrchu podalaJ, také boli happy, že ma stretli.

Inak som bola mrte nachcípaná a ták. Cez víkend bola rozlúčka s Pilinim bratom, tak sme boli zatrsať, aj reggeaton..pod nátlakom;). Spala som 3 hodky a pak smer ekojóga festival. Milé, trošku dosť harekrišna, cvičila som jógu v trojici, tak trošku akrobacie sme si dali. Nakúpila som si vegoš potraviny a 2 dni som mala veľkú svalovicu. 

Pripravujem si diskusiu o drogách na piatok, vôbec neviem z ktorého rožku začať, tak snáď to dopadne ok. Inak som lenivá, len by som spala a papala, ako za mlada:D. Dnes som si dala urban exploration, keďže som zas a znova nestíhala do práce, šla som malým busom, ktorý mi vyhovoval, ale iba z časti, vyhodil ma na nepríjemnej ulici, ale dala som to, aj s kompom v  batohu:) a potom peši a ďalší bus, aspoň som mala reálnu výhovorku haha.

22.10. dvíham kotvy z Bogoty, smer Medellin a zona cafetero. Už sa teším:)

Ak máte čas, napíšte mi, každá správa poteší;)

objímam vás, 

pridala som dáke foto:

https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Bogota?authkey=Gv1sRgCOnJx43Cp-SUBQ#5789316090818984082

https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/ParqueChicaque02?authkey=Gv1sRgCNPI8qrG97vZ3AE

majte sa krásne

e

Qué lindo es este mundo

Minulý víkend bol neopakovateľný. Bola som s amazonskými šamanmi a ďalšími zaujímavými ľuďmi blízko Bogoty na krásnom mieste. Pili sme yagé a každý sme si čo to odžili vo svojom svete za tú noc;) Stále sa k tomu vraciam. Jediné, čo vám môžem poskytnúť je ranné rozjímanie:

V práci si pomaly nachádzam svoje miestečko, vyzerá to na diskusie s drogovou tématikou. Minulý týždeň som sa znova naučila štrikovať, vyrobila som niekoľko elfíkov pre detičky do postele, som si zabubnovala a ták. Inak tu bola mega kosa celý týždeň. Hlavne v práci.

Jeden couchsurfer ma pozval na jeho oslavu narodenín, najkrajší človek, akého som kedy videla;). Poriadne sme zatrsali, s Pili a jej bráchom prepili posledný groš a taxikára sme museli zdržať, kým sme doma opäť nazberali cash. V piatok som pila super čílske vínko, mňam, až som sa opila;). 

V sobotu rodinný deň, všetci všetci smer byt Pilinho bráchu, varilo sa, pinpongovalo sa a plávalo, spievalo karaoke...dali mi spievať ABBA mamma mia po španielsky:D.

Bola som s kolegami v národnom parku Chicaque. Super. Busom sa dostaneš hore a potom vstúpiš do parku, chodníky sú strmo dole a potom v údolí. Pri odchode si to musíš vyšľapať. Ale ako sa tuna vraví, bolo to super delicioso. Po výšľape sme si dali trošku jógy so super výhľadom, mňam.

Tento týždeň nás pozval Pilin brácho do Villavicencio, mesto asi 2 a pol hodky od Bogoty. Bolo tam akurát teplo, aj trošku až moc, hlavne to vlhko. Úplne iné prostredie. Bogotá je totiž vysoko položená, medzi horami. Villavicencio je za horami, tzv, brána do roviny. Schádzaš z hôr a pred sebou vidíš iba samú rovinu. Za mestom sa to pomaly zrieďuje, začínajú pomaly pralesy a pod. Je to cesta do Amazónie či Venezuely. Hlavne tropické, bez siesty si to tam ani neviem predstaviť. Ľudia tu chodia oveľa farebnejšie oblečení. Kukli sme niečo ako ZOO, kde sa nachádzajú zvery, ktoré sa pokúsili vyviezť z krajiny alebo za iných okolností nie sú schopné vrátiť sa do divočiny, boli sme sa kúpať v super „kúpeloch“ – divoká rieka, potom bazén, do ktorého pritekala tá istá voda a nakoniec teplá voda v niečom ako pivnica, celé pri hlavnej ceste, obkolesené lesom. Navštívili sme niečo ako skanzen, kde sa dá vidieť niečo ako ranč, keď prišli belosi a pretvárali to na svoje územia, domy, kostol, .... 

Tam som zistila, že Kolumbia je svetovým šampiónom v istom športe, kde týpek na koni beží po rovnej dlhej trase a potom mu tam vbehne býk. On ho musí chytiť za chvost a potom sa snaží zatočiť celým býkom. Kto dá najviac, vyhráva. 

Ľudia sú to veľmi milí, takí pekní. Začínam pociťovať, že sa pretváram vďaka nim. Na všetko sa pozerám a zdá sa mi to pekné, sympatické, milé, snáď mi to dlho vydrží. 

Bozkávam, fotíkos čoskoro;)

https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Villavicencio?authkey=Gv1sRgCN7rxaL0stCuzAE#5785245488092355266

Eva Maldonado