Qué lindo es este mundo

Minulý víkend bol neopakovateľný. Bola som s amazonskými šamanmi a ďalšími zaujímavými ľuďmi blízko Bogoty na krásnom mieste. Pili sme yagé a každý sme si čo to odžili vo svojom svete za tú noc;) Stále sa k tomu vraciam. Jediné, čo vám môžem poskytnúť je ranné rozjímanie:

V práci si pomaly nachádzam svoje miestečko, vyzerá to na diskusie s drogovou tématikou. Minulý týždeň som sa znova naučila štrikovať, vyrobila som niekoľko elfíkov pre detičky do postele, som si zabubnovala a ták. Inak tu bola mega kosa celý týždeň. Hlavne v práci.

Jeden couchsurfer ma pozval na jeho oslavu narodenín, najkrajší človek, akého som kedy videla;). Poriadne sme zatrsali, s Pili a jej bráchom prepili posledný groš a taxikára sme museli zdržať, kým sme doma opäť nazberali cash. V piatok som pila super čílske vínko, mňam, až som sa opila;). 

V sobotu rodinný deň, všetci všetci smer byt Pilinho bráchu, varilo sa, pinpongovalo sa a plávalo, spievalo karaoke...dali mi spievať ABBA mamma mia po španielsky:D.

Bola som s kolegami v národnom parku Chicaque. Super. Busom sa dostaneš hore a potom vstúpiš do parku, chodníky sú strmo dole a potom v údolí. Pri odchode si to musíš vyšľapať. Ale ako sa tuna vraví, bolo to super delicioso. Po výšľape sme si dali trošku jógy so super výhľadom, mňam.

Tento týždeň nás pozval Pilin brácho do Villavicencio, mesto asi 2 a pol hodky od Bogoty. Bolo tam akurát teplo, aj trošku až moc, hlavne to vlhko. Úplne iné prostredie. Bogotá je totiž vysoko položená, medzi horami. Villavicencio je za horami, tzv, brána do roviny. Schádzaš z hôr a pred sebou vidíš iba samú rovinu. Za mestom sa to pomaly zrieďuje, začínajú pomaly pralesy a pod. Je to cesta do Amazónie či Venezuely. Hlavne tropické, bez siesty si to tam ani neviem predstaviť. Ľudia tu chodia oveľa farebnejšie oblečení. Kukli sme niečo ako ZOO, kde sa nachádzajú zvery, ktoré sa pokúsili vyviezť z krajiny alebo za iných okolností nie sú schopné vrátiť sa do divočiny, boli sme sa kúpať v super „kúpeloch“ – divoká rieka, potom bazén, do ktorého pritekala tá istá voda a nakoniec teplá voda v niečom ako pivnica, celé pri hlavnej ceste, obkolesené lesom. Navštívili sme niečo ako skanzen, kde sa dá vidieť niečo ako ranč, keď prišli belosi a pretvárali to na svoje územia, domy, kostol, .... 

Tam som zistila, že Kolumbia je svetovým šampiónom v istom športe, kde týpek na koni beží po rovnej dlhej trase a potom mu tam vbehne býk. On ho musí chytiť za chvost a potom sa snaží zatočiť celým býkom. Kto dá najviac, vyhráva. 

Ľudia sú to veľmi milí, takí pekní. Začínam pociťovať, že sa pretváram vďaka nim. Na všetko sa pozerám a zdá sa mi to pekné, sympatické, milé, snáď mi to dlho vydrží. 

Bozkávam, fotíkos čoskoro;)

https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Villavicencio?authkey=Gv1sRgCN7rxaL0stCuzAE#5785245488092355266

Eva Maldonado