La costa...pobrežie

Ahojte moji milí.

Uaš, neviem kde začať asi pekne od začiatku skúsim. 

Guayaquil je najväčšie mesto v Ekvádore, rozpráva sa o ňom veľa a všeličo, hold asi je to daň za to, že je najväčšie. Strávila som v ňom zopár príjemných hodín, keďže bolo pod mrakom, inak je tam vraj nechutne teplo. Prešli sme kus promenády pri rieke a navštívili mestský park plný leguánov. Boli všade, na stromoch, riadna sranda.

 Odtiaľ sme sa večer vydali do Salinas, kde má Ferdinandina babka dom, v ktorom sme zotrvali. Celý čas sme papali plody mora, húpali sa v hamake, čilovali. Pobrežie Ekvádoru, hlavne juh, kde som bola ja, je momentálne pod mrakom, slnko vykúkne raz za uhorský rok, zato klíma bola pre mňa super, aspoň som neumierala od tepla a ani toľko ľudí tam nebolo. Sezóna pre nich začína v októbri. Čo to z mesta sme obehli, boli na najvystúpenejšom cípe Ekvádoru zasahujúceho do oceánu, videli sme veľryby, plávali rovno pod nami uáš a sú obrovské. Práve teraz totiž migrujú do strednej Ameriky, kde sa množia a potom sa opäť vracajú do Antarktídy a dokolečka dokola.

Neskôr som šla stopom s Fer do Montaňity, tam sme prespali, požúrovali a šli do praku Los Frailes, kde sú nádherné pláže v nedotknutom prostredí, super. Videla som 3 hady waaa.

Potom sa naše cesty s Fer a Mateom rozišli, už som cítila riadnu ponorku medzi nami. Ja som sa vydala späť do Montaňity, kde som okúsila zážitok surfovaniaJ. Momentálne ma bolia mrte bedrové kosti, kolená a hrudník, ako tak človek je na tej doske. Mala som rešpekt, niekedy až strach, ale bolo to fajnové. Hneď na druhý alebo tretí krát som stála, mala sérku parádnych pokusov a potom mi už rýchlo odišli sily, hlavne keď ma inštruktor zobral hlbšie do mora, aby som skúšala lepšie vlny kokooooooos, tak to som už vôbec nedávala, bola som unavená a každý pokus skončil papulákom do vodyJ. V Montaňite jemne mrholilo celý čas, takže sa mi ani fotky robiť nechcelo. Keďže je to mini dedinka, všetko sa premenilo na bahno, skoro všetci chodili bosí. Bolo veľa turistov, ale vraj to je nič oproti tomu, čo tam býva keď je sezóna. Inak som tu stretla asi 4 baby, ktoré boli ešte o hlavu vyššie odo mňa. Dobrý pocit.

Vždy som si myslela, že som neni schopná žiť pri mori, oceáne. Tu ma to celkom zlákalo. Tie vlny, ich sila a hluk nejak ma to priťahuje. Jediná vec, čo ma rušila, bolo, že som mala piesok všade a stále. A chytila ma alergia na slnko po sto rokoch. 

S chuťou sa už vrátiť a poriešiť niečo v Quite som potrebovala ísť cez Puerto Lopéz, veľmi príjemná dedinka, kde sa mi podarilo prísť práve v čase západu slnka, na chvíľku sa vyčasilo a videla som krásny západ slnka, dala si mangový džús a šla do Quita. A dnes leňoším nakoľko som celú noc moc nespala, lebo autobus mi bol primalý:D.

No a musím fotky zavesiť normálne, lebo toľko vám toho chcem ukázať...a nejak ma popadla mánia fotiť sama seba ha taký narcisko malý;).

Guayaquil: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Guayaquil?authkey=Gv1sRgCKDvtu3YiuL49AE

Salinas: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Salinas?authkey=Gv1sRgCJi6r9vYvoegWA

Montaňita & Los Frailes: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/MontanitaLosFrailes?authkey=Gv1sRgCNqP6a2WlsDzLg

Veľryby: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Velryby?authkey=Gv1sRgCPC_q4iQ5_KgnAE#

Puerto Lopéz: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/PtLopez?authkey=Gv1sRgCIKlstylk92m2wE#