Som späť. Rukami, nohami. Ale celým vedomím ešte stále nie. Vrátiť sa druhý krát na vysnívané miesto nieje vôbec jednoduché. po prvé to býva väčšinou veľmi silné, romantické, všetko úžasné, nové. Po druhé viem cca do čoho idem. Snažím sa neočakávať, čas všetko mení. 

Minimálne vždy oceňujem jednoduchosť. A tú stále vidím na Slovensku. V prírode, lesoch, tradíciách a koniec koncov aj v ľuďoch. Vždy som si myslela, že tam nepatrím. že je môj charakter niekedy nestály a veľmi temperamentný. za posledný čas som sa snažila vyjsť z mojej ulity von. 

Život tu ma prekvapil. Sme v končiacom sa lete, všetko je tu neskutočne pestrofarebné, v najväčšom puku. Príroda, ľudia. Všetko je  tu nastavené na maximálny výkon. Jemnosť mi tu chýba. Na jemnosť teraz nieje čas. Cítim sa ako malé dieťa, ktoré sa snaží vykukliť a poriadne sa nadýchnuť sveta. Vyjsť z ulity jemnosti do sveta výkonu. Každým dňom sa cítim istejšia. Hoci všetko je tu inak. Hľadám vlastnú kotvu, ktorá ma udrží nad vodou a naučím sa v nej znova plávať.