coffe zone & Cali

http://www.youtube.com/watch?v=fY36BMNDqbg&feature=list_other&playnext=1&list=AL94UKMTqg-9CNT7hDkcwK6_BniuoZ5h19

Zdravím po dlhšom čase, 

Modriny z katapultu už zmizli, bolo to tvrdé, pád z 8 metrov cca do vody neekoordinovane haha, výsledok bol nepríjemný. Snáď sa mi podarí zohnať fotky z daného accidentu;). Lebo ono je to riadna sranda;)

http://www.facebook.com/photo.php?fbid=10151325561287033&set=a.10151325561282033.532672.535752032&type=1&theater

Z Guatapé som sa po týždni vrátila do Medellínu, dostala som konečne povolenie ostať v Kolumbii ďalších 90 dní, namaľovala som chouchsurferovi gitaru na stenu, a tak, v Medellíne som bola skôr z vybavovačných dôvodov. Spoznala pár týpkov cestujúcich, cítila som sa medzi nimi veľmi staro.

Coffe zone:

Manizales, mesto na úpätí hôr, študentské, milé. Šla som tam z dôvodu návštevy národného parku s ambíciou vyliezť na aktívny vulkán Nevado del Ruiz vo výške 5200m. Stretla som jednu geologičku, ktorá tam môže ísť bezplatne kedykoľvek a povedala, že ma zoberie (park inak momentálne zavretý kvôli vysokej aktivite vulkánu a väčšinou sa dá ísť hore iba so sprievodcom a je to mrte drahé). 5000m je už riadna výška, treba žuť koku celý čas (kokové listy pomáhajú pri výškových chorobách, znižujú riziko) a treba sa riadne pripraviť. Vraj naposledy, keď tam šla s nejakých Švajčiarom, tak vracal a bol nemotorný celú cestu.  Treba prekonať vyše 1000 výškových metrov, vyliezť a vrátiť sa za 10 hodín, čo už v týchto výškach asi nie je úplne easy. No ale nakoniec sa nám to nepodarilo, tak som z toho smutná. 

Inak som tam strávila sranda čas, stretla úplne cudzích ľudí, nasledovala flow, kukla katedrálu, jeden park s veeľa kolibríkmi, orchideovým lesom, motýliáriom a pod., stretla som sa s jedným čechom, čo tam pracuje cez aeisec, vraj tam bývajú min. 3 Slovenky, nestretla som ich;). Ale veľmi ma to potešilo, lebo som práve finišovala Kunderovu knihu v češtine, tak som bola snáď šťastnejšia ako ták kniha, že ju mám komu odovzdať. Okrem toho jeho kolumbijská priateľka je fanúšikom Kunderu a Kafku, tak sa asi iž potešila. Inak týpek taký typický aeisekovský, sťažoval sa na všetko naokolo, a ták, mal mini žúrku doma, ľudia po nás chceli, aby sme zatancovali niečo typické naše, tak sme tančili polku na A od Prešova a pod haha.

Po troch dňoch v Manizales som sa vydala do Arménie, kde som strávila nezabudnuteľných 10 či viac dní na jednej "farme", neviem to preložiť, tunak sa to volá finca. Jedna Francúzska ju vlastní a potrebuje dobrovoľníkov, pretože s ňou má do budúcna veľké plány-backpackers hostel, retraet centre, yoga zone, ayahuasca ceremonies a pod. Dostať sa tam dá iba jeepom asi z druhej svetovej, kde sa natlačí do zadku asi 12 ľudí, cestou späť aj motorka;), tak tam stojíš a vietor ti veje do vlasov, pozoruješ tú neskutočnú prírodu navôkol.

No nejak sme si moc nesadli, tak to bol trošku boj, ale ostala som am dlho, príroda neskutočná, banánaäy, plantains, zapote, káva, kakao, pomaranče, mandarinky, cintróny a omnoho viac priamo zo stromu. Mmmm.  Celý čas bez netu a signálu. Prvý týždeň som bývala v takej chatrčke sama pre seba, úplne paráda:

  

Potom som chatrčku prenechala dvom Kanaďanom a ja som sa zabývala v stane. Jednu noc som spala pod hviezdami v hamake. Pracovala som na záhradke, dláždili sme chodník, kopali do nemoty a pod. Veľa otravných štípajúcich mušiek, vraj aj hadov, škoda, žiadneho som nevidela a teplo, takže gumáky, dlhé gate a rukávy...totál campesiňo s machetou v ruke:D.

Výhľady sú odtiaľ neskutočné, príroda mi dala zabrať, som narazila opäť raz sama na seba. Výsledok čoskoro.

No a po tomto "liečebnom procese" som sa vydala smerom na juh, konkrétne Cali. Cali je mekka salsy. Znie tu od rána do večera, dennodennne. Rozhodla som sa, že dám hostel tento raz, bol mi odporúčaný. Je bláznivý. Doobeda je hodina jógy alebo salsy a poobede ďalšia hodina salsy. Mesto neni nejak čarokrásne, ale väčšina travelers tu ostáva minimálne týždeň. Tá salsa je tu riadne intenzívna, super, mňam, paráda. Mesto je blízko pri pacifiku, je tu veľa černochov, ktorý sa teda neskutočne pohybujú. Myslím, že sa tu moja salsa tiež dosť zlepšila. foto zo salsa class:

Úplne ľúbim salsu, bachata, merengue, vallenato a cumbiu. Salsa kluby sú tu neskutočné. Niektoré v štýle rokov 70 tych, s veľkými bielymi gaučami a v strede veľký štvorocový parket, včera ma do jedného nechceli pustiť, že mám tenisky...bola tam zima ako v mrazáku, tunak klímou nešetria teda, bola tam generácia 35 a vyššie, veľmi zaujímavá móda danej generácie, ukázať všetko asi, čo telo ponúka u žien, polovica mala umelé prsia a zadky:D. Kokos už teraz mi to chýba, keď odtiaľto odfrčím. 

bachata: http://www.youtube.com/watch?v=2cehkSxOLNA

Zajtra idem smer Popayán. paaa

fotíkos zatiaľ aspoň z Guatapé:
https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/Guatape?authkey=Gv1sRgCNnxltOFjsCtLA