1. novembra 2012

antropologický Medellín

V Medellíne som strávila 6 dní, rýchlych, šialených, antropologických. Sprevádzala som vlastne Pili a jej parťákov na národnej antropologickej konferencii. Takže od letiska v Bogote až po nedeľu ráno bol Medellín plný alternatívnych týpkov s čudnými topánkami, dlhými vlasmi, tradičnými kolumbijskými taškami cez plece akoby mali na čele napísané "som antropológ". Snažila som sa zapadnúť, hlavne keď ma museli každý deň prepašovať do univerzitného kampusu.

Prvé 2 noci sme sa zdržali v jednom hostely, ktorý vlastní jeden Francúz. Bol mrte čudný, podráždený, keď som o 12 v noci skajpovala s krpcami, keď sme sedeli o 10 večer na terase, bez hluku a pod. Tak sme sa rozhodli odísť do centra, do hotela, ktorý bol mrte lacný, na rušnej obchodnej ulici, ktorá sa v noci premenila na ulicu nočných klubov, takže sbskári nás chránili teda. Hotel plný antropológov ako inak. Francúz sa strašne nahneval, fuj úplne mám pred sebou tú nepríjemnú grimasu, začal nám nadávať dosť nepríjemne. Hm čo už taký je život.

Majú peknú botanickú záhradu, kukli sme cintorín San Pedro, kde je veľa hrobiek známych narkotrafikantov z Medellínu. Pili ma vzala mimo Medellínu, na peňolský kameň, čo je unikátny kameň okolo ktorého je vytvorené jazero rozprestierajúceho sa všade naokolo. Tak som si tu rovno vybavila dobrovoľníčenie v jednom hostely.

Štvrtok sme strávili celý na konferencii, baby koordinovali jeden stôl o antorpológii v Andách, vyšlo im to parádne. Na konci ľudia z Nariňa urobili divadelno poeatický kútik, ktorý očarili celý kampus. Ja som sa pohybovala medzi nimi a stolom, ktorý sa venoval strave, veľmo veľmo podnetné.


V piatok som dala opäť zas neúspešný výlet za vízami. že budúci týždeň...už ma to nebaví. Dali sme exkurziu metrokáblom, je to časť metra, akurát, že je to lanovka:D. Potom sme dali ešte jeden prestup lanovkový, kde sme už museli trošku platiť. Veta, keď sme si už zaplatili, musí to byť dlhá trasa. Bola. 20 minút jedna cesta, k národnému parku, kde ak by sme vystúpili, museli by sme opäť platiť, tak sme si dali 40 minút klaustrofobických v kabínke ponad lesík. Štvrtok a piatok sme vyrazili žúrovať, antropológovia nevedia tancovať! tak ma to dosť nudilo:D. No s PIli sme sa opili v sobotu...srandička, nakoniec sme stretli na ulici skupinku ľudí hrajúcich Ballenato, tak sme sa zabavili. Bola to naša rozlúčka, asi sa už neuvidíme:( cesta každej vedie iným smerom.

Mesto je celé až moc pekné, veľa sa tu investuje do verejného priestoru, je tu veľa zelene a oveľa bezpečnejšie sa tu človek cíti ako v Bogote. No a v nedeľu som vyrazila do Guatape, do hostela, kde momentálne dobrovoľníčim. Ležím si v hamake na balkóne, počúvam miestne rádijko a mám výhľad na jazero. Pokoj tu je. Začala som tu trošku športovať: kajak, bajk v horách, dnes som behala, plávala, skákala z mosta. No a študujem si tu raw food, pomaličky aplikujem, včera som si urobila raw polievku z manga a paradajok, mňamík. Ale stále som hladná. Prišiel sem jogínsky guru, ktorý tu pobudne pár dní, uvidíme, čím ma ešte obohatí, už mi stihol naložiť.

Pááááááá, pacička

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára