V pondelok som sa vrátila z 3 dňovej návštevy 11 dňovej expedície, ktorej som sa nakoniec nemohla zúčastniť. Prostredie, v ktorom sme sa stretli, bolo úžasné. Jeden zo mála "nevados" zasnežených vulkánov v Ekvádore, široké stráne, divá zver- kone, lamy, jelene, kondory a i, veľa zvieracích kostí, drsná realita miestneho kolobehu prírody. Stany, zima, vietor, slnko, výška nad 4000mnm, iba tráva a mini kríky, žiadne stromy a my.
To ma fascinovalo a neustále som sa snažila získať info o špecifikách stanovania v danom prostredí. Je nemožné sedieť v noci pri ohníku a zohriať sa, bez toho aby si človek doniesol vlastné drevo. Bez stanu je to tam celkom drsné. Celta sa použiť nedá, nieje o čo ju uviazať. V noci líšky, treba jedlo skladovať u seba v stane, niet konára na zavesenie a vonku ti ho zvery zožerú. Dažďu a podobným veterným záležitostiam sa len ťažko vyhnúť, schovať sa dá iba v stane. Ekvádorčania mi vravia : "Vy máte stromy, lesy,kde sa dá schovať, ale veľa zvery, pred ktorou musíte byť v strehu. Našou najväčšou výzvou je počasie, klíma, ktorá sa neustále mení a človek s ňou často bojuje".
Decká absolvovali 24 hodinové sólo, cítila som sa ako princezná medzi 7 mužmi, jedla som úplné mňamky pripravené na variči, my (inštruktori) sme zachraňovali prevrátené auto, ktoré nezvládlo miestne cesty, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.
veľa krásnych fotos: https://picasaweb.google.com/110243538354787432450/AntisanaOB?authkey=Gv1sRgCMGUvpu17OrhmQE
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára